Aj keď žiadny z popisovaných scenárov zatiaľ nenastal, od referenda, ktoré rozhodlo o brexite, tieto hlasy opäť silnejú. Ekonomické čísla však jasne indikujú, že každé zneistenie ohľadom ekonomického vývoja Európy má dopad aj na Britániu. A, naopak, pozitívne signály – ako napríklad v prípade posledného odkladu brexitu, ktorý zredukoval riziko neriadeného odchodu Británie – trh rýchlo odmeňuje.
Prípad Británie celkovo ukazuje, že ekonomika na negatívne trendy reaguje veľkým zneistením. Jedným z týchto trendov je rast preferencií protieurópskych strán. V krajinách ako Holandsko, Taliansko, Rakúsko a aj Slovensko je dnes pomerne výrazný, najsilnejší je však vo Francúzsku, v ktorom má 56 % občanov tendenciu „neveriť EÚ“. Spoločným znakom, ktoré všetky protieurópske strany pripisujú Bruselu, je údajné posilňovanie byrokratickej moci na úkor suverenity krajín.
Keď sa pozrieme na signály z vnútra EÚ pred a v čase schválenia brexitu (jún 2016), Británii sa predikovala vysoká cena za vystúpenie z EÚ. Odvtedy sa ale rétorika zmenila. Tento vývoj vyvoláva silný dojem, že postoj nebol motivovaný ani tak túžbou obmedziť škody na oboch stranách, ale skôr obavou, že akékoľvek zmiernenie rokovaní s Veľkou Britániou by mohlo viesť k ďalšej fragmentácii EÚ.
Británia má však iný problém. Veľká Británia už dávno „nežije“ z kolónií a priemyselnej revolúcie, v súčasnosti je najmä vývozcom bankových, poisťovacích, účtovných, komunikačných a profesionálnych služieb, z ktorých polovica smeruje do EÚ. Väčšina z týchto služieb je však regulovaná. Aj to je dôvod, prečo britský zákon o zrušení z roku 2018 skopíroval všetky právne predpisy EÚ do domácej legislatívy. Aj v prvých mesiacoch po brexite v roku 2020 bude regulačný systém spomínaných sektorov totožný s EÚ. Problémom však bude vývoj potom. Pretože reagovať na zmeny legislatívy EU bez zničenia väzieb a prosperity, na ktoré by Británia doplatila, bude problematické.
Možnou cestou pre Britániu by bolo zníženie noriem v oblastiach finančnej stability a ochrany údajov alebo zmiernie pracovných zákonov. Takéto kroky by na jednej strane zvýšili záujem investorov o lacnejšie služby, avšak na strane druhej by zastavili prístup britských vývozcov služieb na trh EÚ.
Zlou správou pre Britániu z bankového sektora je plánovaný dohľad nad dcérskymi spoločnosťami niekoľkých gigantov globálneho investičného bankovníctva od budúceho roka, ktorý zverejnila Európska centrálna banka v uplynulých dňoch. ECB očakáva presun významných operácií z Británie na kontinent. Bankami, ktorých sa tento dohľad týka, sú JP Morgan, Morgan Stanley alebo Goldman Sachs.
V decembrových voľbách sa o premiérske kreslo pobijú Boris Johnson a Jeremy Corbyn. Ak vyhrá Johnson, očakáva sa pretlačenie dohody s EÚ, čo by znamenalo „soft brexit.“ V prípade výhry Corbyna by mohlo dokonca nastať aj zotrvanie v EÚ. Či už voľby vyhrá ktokoľvek z tejto dvojice, libra bude reagovať posilnením. To ukazuje vývoj v posledných týždňoch, keď sa obe tradičné politické strany opakovane nachádzajú na prvých dvoch priečkach prieskumov. Potvrdzuje to aj libra, ktorá už prekonala psychologickú hodnotu 1,3 GBP/USD a na základe pohyblivých priemerov môžeme aj naďalej očakávať jej posilnenie voči doláru.
