Posilňovanie eura je len výsledkom depreciácie amerického dolára. Dolár je v súčasnosti oslabovaný hneď viacerými faktormi: rastúcou neistotou vyvolanou nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v USA a taktiež akumuláciou strát z pôžičiek z koronavírusovej krízy. Globálni investori jednoducho znižujú expozíciu svojich dlhých pozícii v dolároch a býci alokovaní v eurách jednoducho vyplňujú dočasnú medzeru.
Zdroj: Tradingview.com
Napriek takmer 3 biliónom eur doposiaľ nakúpených aktív v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania ECB a úrokových sadzieb nachádzajúcich sa v negatívnom teritóriu, vykazuje hospodárstvo Európy vzácne známky neodvratného spomaľovania ekonomiky.
Aj keď dohoda eurozóny po schválení stimulov v objeme 750 miliárd eur pomohla v posilňovaní eura, čím viac politických stimulov ECB prinesie do ekonomiky, tým väčšie bude poškodenie jej menovej reputácie a možnosti regulovania monetárnej politiky. Euro v súčasnosti žije v prechodnom čase a keď sa rozhodne novom o prezidentovi Ameriky, je pravdepodobné, že súčasný výmenný kurz sa začne vracať späť.
Aj keď ECB upustila od nemeckej monetárnej prísnosti, ide cestou speňaženia dlhov a zavádzaním fiškálnej expanzie na dosiahnutie politickej výhodnosti, hospodárskeho prežitia a zmiernenia štandardov. Tieto kroky spôsobujú to, že najkvalitnejšie dlhopisy - trojité A sú znehodnocované rastom nekvalitných dlhov krajín ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko, ktoré boli zachraňované počas globálnej finančnej krízy v roku 2008.
Tri najväčšie európske ekonomiky, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, sú v súčasnosti zaseknuté v recesii s malou pravdepodobnosťou, že produkcia dosiahne úrovne pred začiatkom pandémie až do roku 2022. Malé hospodárstvo, ako je Grécko, v roku 2012 takmer priviedlo euro k pádu, takže väčšia krajina by mohla ľahko dostať euro, rovnako ako aj celú eurozónu do stavu, z ktorého by už nebolo návratu.
To, že meny po celom svete strácajú na svojej dôvere je fakt, že ľudia sa tiež obracajú na zlato v Číne, Južnej Kórei, Nemecku a inde na celom svete. Opäť to dokazuje, že každodenní investori sú prvými, ktorí konajú v dôležitých hospodárskych zlomoch, a centrálni bankári sú poslednými, ktorí to vedia. Ekonómovia nazývajú tento jav „preferencia likvidity“. Hovorí sa tomu taktiež znamenie času. Ak sa investičný guru Warren Buffett sťahuje z papierových peňazí do zlata investovaním do ťažiarskej spoločnosti, možno je správny čas premýšľať o rovnakom kroku.
