Deň tretí
Na tretí deň konečne aklimatizovaný a hlavne vyspatý, keďže nemusím vstávať zase o šiestej ráno. Navyše, od dnes sa už nechodí pešo. Ešte niekoľko týždňov pred príchodom na Havaj som zarezervoval auto v požičovni. Najlacnejšou stránkou sa ukázala byť CarRentalHawaii.com a prostredníctvom nej, požičovňa Alamo. Jeden deň nás stojí 45 dolárov, čo je na tunajšie pomery veľmi slušná cena.
Je ráno, desať hodín a vydávame sa cez vnútrozemie ostrova Oahu na sever. Cesta ubieha veľmi dobre, i keď dostať sa z Honolulu je riadna divočina. Po niekoľkých kilometroch sa zastavujeme na ananásových plantážach firmy Dole. Vstupný areál samozrejme funguje na americký spôsob. Reštaurácie, suveníry, veľa jedla a sladkostí, ako ináč vyrobených z ananásu. Prechádzame sa po okolí, kde na moju hanbu po prvý krát v živote zisťujem ako vlastne rastie ananás. Moje predstavy o palme v štýle kokosovej palmy boli samozrejme mylné a ako to teda v skutočnosti je, ukazuje fotka nižšie.

Neskôr sa rozhodujem zaplatiť päť dolárov za vstup do akejsi záhrady, čo sa ukázalo tak trochu ako omyl, pretože tam naozaj nič okrem pár paliem, banánovníkov a jazierka nebolo. Taktiež sme neodolali miestnej zmrzline s čerstvým ananásom. To už našťastie omyl nebol. Po rýchlej návšteve obchodu so suvenírmi z ktorého odchádzame s prázdnymi rukami, sadáme do auta a pokračujeme ďalej smerom na severné pobrežie.
Už z diaľky je vidieť že tunajšie vlny oceánu sú o poznanie väčšie ako tie na juhu v oblasti Honolulu. Prvá pláž na ktorú prichádzame, nesie názov Waialua Beach. Tu nás prekvapujú korytnačky. Najprv len vystrkujú hlavy z vody, no neskôr bez ohľadu na turistov vychádzajú von a začínajú sa rozťahovať po pláži. Nechceme im brať ich teritórium, tak sa presúvame na vedľajšiu pláž. Tu vchádzam do vody z cieľom trochu si zaplávať, no prvá vlna ma otrieska o dno a tak teda spokojný vychádzam radšej von. Na možnosť plávania to ozaj tu nevyzerá.

Keď už máme to auto, tak samozrejme chceme vidieť trochu viac. Autom sa presúvame popri pobreží na severovýchod až narazíme na chránenú oblasť s vodopádmi Waimea Falls Park. Auto nechávame na parkovisku a vyrážame k vstupnej bráne. Platíme vstupné pätnásť dolárov a miernym stúpaním pokračujeme cez park. Cestu lemujú lokálne tropické stromy a rastliny, mnoho ďalšej vegetácie z tropických oblastí Južnej Ameriky, Afriky a Ázie a ukážky spôsobu žitia a bývania pôvodných havajských obyvateľov. Zhruba po jednom kilometri prichádzame k vodopádu. Opäť nás prekvapujú Američania, ktorí sa takmer všetci máčajú v neveľkom jazere s plávacími vestami. Kúpanie v inej ako slanej a teplej vode láka, avšak nejdeme do nej, pretože sa postupne zvečerieva a radi by sme ešte videli západ slnka na pobreží.
Schádzame teda dole na pláž Waimea Beach. Tu môj pokus o plávanie zlyháva zase. Dvojmetrové vlny ma buď ťahajú od pobrežia preč alebo plieskajú o breh, tak radšej poudieraný vychádzam von a dnes už viac neriskujem, toto je naozaj oblasť pre surfistov.

V mape objavujem pláž Sunset Beach, čo sa už podľa názvu javí byť ideálne miesto na sledovanie západu slnka. Je krátko pred šiestou, tak rýchlo ideme tam. Je tu málo miesta na parkovanie, tak auto nechávam na prvom trochu voľnejšom mieste ktoré nájdem. To sa však neskôr ukáže ako chyba. Na pláži je veľa surfistov a iných ľudí, čo prišli sledovať to, čo my. Sadáme do horúceho piesku, pozorujeme vlny, klesajúce slnko a prírodné divadlo všetkých farieb, ktoré to vytvára. Keď padá opona a začína sa stmievať, vraciame sa späť k autu, kde štartujem, cúvam a zároveň oškieram pravý bočný rám. Nevšimol som si skalu vedľa ktorej som to predtým odstavil, čo už. Nie je to nič vážne, napriek tomu som však vďačný za uzatvorené poistenie.
Za hodinu cesty sme späť v Honolulu a zase klasika. Hamburger a prechádzka po bulvári. V noci/nad ránom by som mal odchádzať na túru na Haiku Stairs (Stairway to Heaven/Schody do neba), celé to však na moju škodu dopadne trochu ináč. Ale o tom až neskôr...

Foto:
Na plantáži Dole



Waialua Beach:




Waimea Falls Park:






Sunset Beach:

