Vidieť robota kopnúť do lopty, tancovať na piesne Michaela Jacksona alebo hľadať ľudí v troskách bytu nie je na RoboCupe raritou. Základné kategórie juniorských i seniorských súťaží sú práve robotický futbal, tanec a záchranár.
Do súťaže sa zapájajú nielen univerzitné alebo súkromné tímy, ale aj základné a stredné školy. Po niekoľkoročnom súťažení za rôzne tímy som tento rok reprezentoval tím IMC Slovakia. Ako spoluorganizátor RoboCup Slovakia som pomáhal ostatným členom slovenskej výpravy v Grazi. Zostrojiť jednoduchého robotického futbalistu nie je problém. Stačí niekoľko motorov a senzory, ktoré detekujú žiarenie špeciálne navrhnutej IR lopty. Takto poskladaného robota stačí už len naprogramovať, aby sa dokázal orientovať v priestore a hľadať loptu.
Juniorská súťaž prebieha na ihrisku veľkom 122x183 cm. Za pokrok sa považuje nová kategória, v ktorej, na rozdiel od tej starej, chýbajú mantinely a roboty hrajú aj na "outy". Robot už viac nemôže byť len "hlúpe autíčko" zúfalo naháňajúcim IR žiarenie. Pre dokonalosť ho treba naučiť loptu uchopiť, vykopnúť či orientovať sa v priestore. V juniorskej lige hrajú proti sebe roboty dvaja na dvoch, takže bránenie brankárom je povolené. Na prvý pohľad stačí pre výhru neprekonateľný brankár, avšak reálne zápasy prinášajú vždy nečakané situácie.
V novej lige tento rok súťažilo 30 tímov z rôznych častí sveta. Jednoznačnými lídrami futbalových hier boli iránske, japonské či španielske roboty, ktoré na rozdiel od našich robotov používajúcich stavebnicové senzory vyvíjajú svoju vlastnú techniku.
Na šampionáte každý odohrá 12 zápasov, po ktorých sa nasadzuje podľa rebríčka do finále. Na stupienkoch víťazov juniorského futbalu nechýbali Irán, Kórea, Japonsko, Čína, Nemecko, Španielsko či Portugalsko. Vo finálových bojoch sa napätie dalo krájať a mnohokrát prehrávali aj skvelé roboty.
Iniciatívou robotických futbalistov je do roku 2050 postaviť tím robotov, ktorý porazí najlepší ľudský tím na svete. Na svetové šampionáty chodíme nielen pre cenné skúsenosti, ale medzinárodné priateľstvá a v neposlednom rade prezentáciu práce slovenských študentov v zahraničí.
Prostredníctvom článku sa chcem poďakovať rodičom, Mirovi Kohútovi a p.učiteľovi Mičúchovi, za to, že mi umožnili pred piatimi rokmi s robotikou začať a zúčastniť sa môjho prvého RoboCupu v roku 2004.
