Zamyslel som sa, kto by si tak prečítal článok odo mňa. Veď jediné, čo mi ide, je kritika. Áno, nič mi nieje dobré. Raz sa neviem stotožniť s niečím, inokedy s niekým. Možno práve toto bude lákadlom pre prípadného čitateľa, ktorý zistí, že mám v niečom pravdu. Bude sa so mnou chcieť stotožniť, zdieľať môj názor. Alebo to bude naopak, a práve on sa bude cítiť ako ten znalec, ktorý si nenechá nič "nahuckať". A vtedy to začne. Siahodlhé diskusie pod článkami. Plusy a mínusy na komentároch budú kmitať zo strany na stranu. Moja mailová schránka bude zahlcovaná nenávistnými správami osôb, ktorých sa (vedome) dotknem a chváluvzdávajúcimi spevmi fanúšikov, ktorí budú sledovať každú moju literárnu stopu. Juj, či sa už na to len teším! Ale teraz vážne. Tento článok je mojím úplne prvým šplechom medzi tisíckami slovenských blogerov. Chcem len zistiť, ako také pridávanie textu funguje a ako vyzerá výsledok vlastnej práce na monitore počítača.Či sa niekto uľútostí a napíše aspoň komentár. Alebo sa naopak dobre pobaví a moju snahu ohodnotí. A či mi ho vôbec administrátor zverejní. V každom prípade je nutné pripustiť, že už som tu medzi vami. Medzi BLOGERMI.
