Už sme dospelí. Vyrástli sme, zmaturovali, dostali tituly a už sme "veľkí". Až tak veľkí, že polovica z nás stále nemá to srdce nechať rodičov napospas päťdesiatke, a preto stále zostávame doma.
Sme tak veľkí, že nevidíme dôvod hľadať cestu k vlastnému životu, k vlastným vzťahom a k vlastnému pocitu z toho, že už sme veľkí.
Sme tak veľkí a dospelí, že našich rodičov označujeme za zastaraných a nemoderných. Nechceme sa im podobať. V kúte mysle ich istým spôsobom ľutujeme, pretože bývalý režim im zapchával ústa a podlamoval nohy.
My ale žijeme v novej dobe. My máme slobodu, môžme písať, lietať a vyjadrovať sa podľa vlastného vkusu. Nám už dnes nevkladá nikto slová do úst. My už nemusíme recitovať to, čo chcú počuť papaláši.
Aj napriek tomu však stále sedíme doma alebo na lavičke pred domom. Slobodu slova si užívame v anonymných diskusiách na internete. Sme tak slobodní, že sa až hanbíme vyjadriť názor reálne. My sa nehrabeme do parlamentov, my nechceme kričať, my už slobodu máme.
My sme spohodlneli, nám sa netreba viac ukazovať. Nás vidno na webkamere a na klubových fotkách z piatku. Nám to stačí. Intímnejšie súkromie si chránime.
Chránime ho však iba ak sa niekto opýta priamo. Na sieti sa s ním pochváliť problém nemáme. Zdieľame všetko, prečo by sme "priateľov" mali obmedzovať. Potrebné sú informácie a každý chce vedieť, čo sme jedli a pri ktorom mori sa akurát váľame. Pri živom rozhovore však najradšej používame výrazy "nerieš", "nestaraj sa" a "daj mi pokoj". Všetko je na nete, tak čo ešte chcete?
Ozaj, reč bola o priateľoch. Máme šťastie, vážení. Nikdy nikto na svete nemal toľko priateľov, ako máme my. Už nezáleží, či sa medzi sebou vôbec poznáme. Nás už netrápia malichernosti, ako roky, ktoré spolu musia ľudia tráviť spolu, aby sa stali priateľmi.
Sme pokrokoví. Nám na to stačí jedno tlačidlo. Nám sa to "páči". My sa "šťuchneme", raz klikneme a už sú z nás priatelia.
Päťdesiatnici, môžete nám závidieť. Koľko času ste za svoje životy premrhali, než ste si našli tých správnych priateľov. Pff, že sa nehanbíte takto kántriť svoj čas.
My si za deň naklikáme priateľov aj 100 a stále nám nie je dosť!
Či nás trápi, že ich nepoznáme? A či si ich pridáme aj vtedy, ak sme s nimi strávili 5 minút na zastávke?
Jasné, to už dnes nehrá rolu. Už sme najvernejší priatelia! Dokonca sme to podpísali krvou!! Síce iba cez aplikáciu, ale žijeme moderne, nie?
------------------------------
Ale priznajme si. Necítime sa až tak dobre, milí rodičia.
Viete, aj my máme svoje potreby. Celý týždeň nás médiá masírujú a vtláčajú nám do hlavy, čo potrebujeme a nesmieme si nechať ujsť.
Vrcholom týždňa je "friday night". Za Vás sa tomu vravievalo "piatočná noc", ale my už so slovenčinou veľmi vrelý vzťah nemáme.
Študovať náš jazyk? Kde to žijete, vy kromaňonci. My v prvom rade potrebujeme angličtinu. Potom samozrejme francúzštinu. A španielčinu. Nemčinu nie, ne sme náckovia. Že je to krajina, ktorá nesie Európu, nás netrápi. My sme alternatívci. My sa potrebujeme vyhrabať zo škatuliek. My ideme do Číny a do Himalájí. Tatry sú pre žobrákov, Čechov a Poliakov.
------------------------------
Vráťme sa však k téme. Sme dospelí! Teraz nám už môžte vyliezť na hrb! Máme vlastné životy. Síce v izbách Vašich bytov, ale aj tak sú iba naše.
My už nie sme ako Vy! My Vás dobehneme a predbehneme! Spravíme si dieťa!
Ste v šoku? Že nemáme kde bývať? Že máme podradnú prácu bez perespektívy? Vy ste to asi nepochopili. My sa o rodinku dokážeme postarať. Dieťaťu predsa stačia 2 - 3 hodinky denne s nami. Inak sa predsa nedá. 10 hodín v práci, ďalšie dve v obchoďáku a ide sa maznať. Božechráň aby plakalo. To už by nám prekážalo.
A čo v prípade, že sa niekam chystáme bez dieťaťa? Na to ste tu predsa Vy, tak nám ho snáď postrážite. Veď už ste vychovali nás. Pre Vás to nie je nič nové, takže s Vami počítame. Ale nie aby ste sa ho snažili vychovávať! Na to sme tu my a naše návody z príručiek a youtube.
Takže sa dohodneme. V pondelok a v utorok máte voľno, v stredu ideme do posilky a do kina na Transformerov, takže malé je u Vás. Vo štvrtok máme stretko zo školy, takže s malým počítajte, no a v piatok, to už snáď nemá zmysel vysvetľovať. Za tých 10 rokov piatkov ste si hádam zvykli. No a na víkend si nič neplánujte, malý je u Vás. My ideme na festival. Je predsa leto, tak nebudeme sedieť doma. Mimochodom, nepožičali by ste 30 euro? Veď viete, na plienky a tak...
------------------------------
Takto by sa dalo pokračovať do nekonečna, ale mňa už bolia oči, Kto myšlienku článku pochopil, bude so mnou súhlasiť. Kto nie, tak po A) nemá absolútne zmysel pochopiť iróniu, po B) sa v článku našiel a bude sa hrdo obhajovať a biť do pŕs, že to robí inak alebo po C) je chronický "hater" a nikdy nebude nesúhlasiť s tým, čo tvrdia iní.
Ďakujem za prečítanie, klik na karmu a komentár..
