Včera bol svet krásny, dnes sa všetko ničí.
Ty si bola pri mne, len v mojom náručí.
Nevieš ako ďalej, mňa to trápi tiež,
že nemôžem byť s Tebou kedykoľvek chcem.
Oboch nás tu trápi strašná hŕba vecí,
myslieť len na seba – tak to vravia všetci.
Vo dvojici je to ľahšie, teraz to už viem,
Odkedy Ťa poznám nie som len svoj tieň.
Prežiť ten čas bez Teba je jediné, čo musím,
aj keď mi nikto neverí ja vydržať to skúsim.
Vo dvojici je to ľahšie, teraz to už vieš,
ak tú cestu nezvládnem, bozkom prebudiť ma smieš.
Možno ma raz opustíš, nebude to pre mňa ľahké,
ak stratím krásu Tvojich očí, nemám prečo žiť.
Budem sa túlať v noci po meste,
moje srdce bude v tej tme krehké,
Svetlu lámp pošepkám: nevládzem
nech smrť ma príde navštíviť.