Vždy keď ráno vstaneš a začneš nový deň,
len čakáš na šťastie, čo nikdy nepríde,
na vyšľapaných chodníkoch nič nové nestretneš,
no odbočiť sa bojíš, tak dávno to už vieš.
Všetci sa hrnieme do veľkej priepasti,
do kúta zahnali sme myšlienky o šťastí,
nikto z nás už zdá sa nie je zvedavý
na to koľko ciest je vôkol nás
a vôbec nám nevadí,
že tej jednej cesty, cesty späť už niet.
Bežíme ako blázni oproti pokroku,
zabúdame staré jazvy, strácame slobodu,
tvárime sa spokojne, veď ovládame svet
a vôbec nám nevadí,
že tej jednej cesty, cesty späť už niet...