Smutno by mi bolo
keby som mal dnes
odísť z tohto sveta
na poslednú z ciest.
Zaplakali by oči mladé,
čo málo vidievali navôkol,
aj keď vidieť chceli, a chcú stále
pramúdre stopy básne otrokov.
Smutno by mi bolo
za všednou nevšednosťou
zaprášených chodníkov,
za múrmi a mračiacim sa betónom,
ktorý ukrýva slobodu
pre niekoho primalú – slobodu slov.
A tak naposledy,
clivo by mi bolo,
by slza padla na zem,
ešte raz tam s úctou stáť
a v srdci cítiť bázeň
pred každodenným životom.






