Tak toto je moja najčastejšia odpoveď na otázku, prečo sa trepem na kopec o tretej ráno, prečo nikdy nie som doma, keď treba niečo spraviť (prepáč mamaJ), prečo sa radšej nespúšťam dole svahom, keď nasneží, ale idem ako rak - naopak. Čo ma na turistike tak baví? Neviem. Teda viem, len to neviem uspokojivo vysvetliť. Každého baví niečo iné.
Niekto rád disco má, veď aj ja. Nooo, ale nie moc a nie často. Dva - tri krát za rok je tak akurát. Vždy si len hanbu narobím a kto má potom celý rok v prestrojení chodiť? Ale ináč tam chodia pekné dievky. To sa musí nechať. Väčšinou len na prvý pohľad, lebo pri druhom zistíte, že laminát na občianke práve zatvrdol, ak vôbec. Radšej si sadnem na pivo s kamarátmi. Ale nie o tom som chcel.
Niektoré veci sa vysvetľujú ťažko. Proste to cítite. Napríklad láska. Viete vysvetliť prečo niekoho milujete? Neberiem argumenty typu "je veľmi pekná, má modré oči, máme spoločné záujmy, bla, bla, bla." Je to síce pekné, že má modré oči, ale modré oči má ďalších x. Proste ju(ho) milujete.
Ja neviem vysvetliť druhým, prečo rád sedím na vrchole kopca a dívam sa do diaľky. Je to pre mňa moment, keď sa cítim voľný. Neriešim žiadne problémy, nezaoberám sa minulosťou, ani budúcnosťou, iba tým konkrétnym momentom. Všetko má v tom momente zmysel, každý jeden nádych a výdych. Cítim pokoj. Mier. Ale nie je to len o vrchole. Aj cesta môže byť cieľ, ako spievajú Mňága a Žďorp. Proste len tak ísť. Vtedy máte čas rozmýšľať. O sebe. A to nie je vždy také jednoduché. Niekedy to dosť bolí.
Zistil som, že ľudia majú k sebe na horách bližšie. Baví ma ich stretávať a počúvať ich príbehy, alebo len tak prehodiť pár slov o hocičom. Vtedy mám pocit, akoby sme sa poznali dlho. Je to zvláštny pocit, lebo keby sme sa stretli niekde inde, asi by sme o sebe ani nevedeli. Naučili sme sa obaliť akýmsi štítom proti ľuďom. V našom svete je dôležitejšie, čo máme oblečené, na čom sa vozíme, koľko máme peňazí, ako to, aký sme. Je to smiešne. Sme tu len na pár okamihov.
Niečo ako PS:
Raz mi jeden starší pán v autobuse do Terchovej rozprával o svojich cestách po svete. Mesiac v Brazílii, život s domorodcami niekde v Ázii a podobne. Spýtal som sa ho, že prečo vlastne cestuje. Odpovedal, že ak sa v živote niečo oplatí, tak je to investovať do zážitkov. To nikto nezoberie, zážitky zostanú dosmrti. Aj ja sa snažím investovať.
