V poradí už tretia vlna horúčav zasiahla v polovici júla Slovensko. Média temer denne prinášajú informácie o počte kolapsov, ktoré zažívajú občania. K tomu pripájajú aj rady lekárov o tom, že je dôležitý príjem tekutín a vyhýbaniu sa poludňajšiemu slnku.
V strede mesiaca jún tohto roku, počas prvej vlny horúčav došlo v priebehu prvého týždňa k 450 kolapsom a počas pokračujúceho víkendu k ďalším 200, celkom 650 zaznamenaných kolapsov.
V druhej vlne horúčav na konci júna a začiatku júla to bolo približne 100 kolapsov denne.
Na začiatku tretej vlne horúčav, ktorú ohlásili klimatológovia od polovice júla do konca mesiaca došlo znova k 111 a 102 zaznamenaným kolapsom počas prvých dní vlny horúčav.
V roku 2003 vlny horúčav spôsobili nielen kolapsy ale aj smrť približne 30 000 obyvateľov Európy. Niektoré zdroje uvádzajú dokonca 70 000.
V roku 2010 pri horúčavách v Európe došlo k 45 000 úmrtiam.
Sú to priame a žiaľ negatívne zážitky, ktoré umožňujú ľuďom prežiť dôsledky, ktoré veda pripisuje klimatickým zmenám. Klimatológ profesor Milan Lapin uvádza, že namerané zvýšenie priemernej teploty na Slovensku v júli tohto roku je oproti priemeru v 20storočí o štyri stupne, celoročne je to nárast asi o dva stupne. Údaje namerané v SHMÚ zo staníc v Hurbanove a Liptovského Hrádku spracované profesorom Lapinom poukazujú na nárast priemernej teploty na Slovensku o 1,9°C oproti priemeru v 20tom storočí (Lapin, 2015). Klimatológovia uvádzajú, že rast priemernej teploty spôsobí zároveň nárast počtu výskytov tepelných vĺn približne na dvojnásobok a viac. Riziko spojené s výskytom kolapsov počas tepelných vĺn sa zvyšuje v extrémnom prípade až o viac ako 33%.
Problém prognostiky
Klimatické zmeny a ich eliminácia sa stali nosnou agendou mnohých národných politík. Ako súčasť politiky sa hľadajú argumenty, ktoré podporujú tvrdenie, že je to človek, ktorý spôsobil zmenu v ekologických systémoch Zeme a teda je skutočným pôvodcom klimatických zmien. Existuje rad opačných tvrdení, často významných politikov, ktorí s takýmto pohľadom na problém nesúhlasia a tvrdia, že klimatické zmeny sú prirodzenou súčasťou cyklov pohybu Zeme a človek nemá ako ovplyvniť tento prirodzený vývoj prírody. V diskusiách na internete je možné nájsť tvrdenia, že až 130 modelov, popisujúcich klimatické zmeny zlyhalo a len niekoľko z nich je schopných s primeranou presnosťou predpovedať vývoj klímy Zeme. Sú to zvyčajne komplikované matematické modely, ktoré sa snažia cez zadanie vstupných podmienok a navyše v dlhých časových radoch nájsť vzťah príčiny a následku. Často takéto pokusy končia v probléme zadania zjednodušujúcich vstupných podmienok, kde síce výsledok potvrdzuje platnosť vstupných podmienok, ale porovnaním vypočítaného výsledku a reality zisťujeme značné rozdiely. Navyše v dlhých časových radoch aj veľmi malá zmena vstupných podmienok spôsobí významnú zmenu výsledku. A tak zadanie vstupných podmienok pre dlhé časové rady predstavuje jeden z významných spochybňujúcich argumentov oponentov, kde voľbou vstupných podmienok určujeme výsledok (Klaus, 2007). Ale nevieme potvrdiť, že zvolené vstupné podmienky, ktoré zjednodušujú riešenie primerane kopírujú realitu. Existuje z tohto typicky vedeckého problému východisko, ktoré umožňuje rozhodnúť, či skutočne ekonomické procesy človeka, produkujúce nadbytok fosílneho uhlíka do atmosféry spôsobujú narušenie rovnováhy ekologických systémov Zeme a ak áno, čo nás môže o tom presvedčiť?
Problém psychiky človeka vystihol už dávno Miloš Zeman keď poznamenal, že problém prognostických modelov spočíva v skutočnosti, že hodnota prognostickej práce nie je len pri vypracovaní modelov s katastrofickým scenárom, ale má hodnotu vtedy,keď navrhne zároveň riešenie, ktoré eliminuje katastrofu (Zeman, 1998). Na to riešenie je ale nutné vynaložiť často významné prostriedky, či už sú to peniaze v podobe investícií, ľudské zdroje ale často je to čas, ktorý predstavuje významný ekonomický náklad, hlavne ten, ktorý sa premrhá často neplodnou diskusiu a neprijatím konkrétnych opatrení. Keď sa ale prostriedky vynaložia a ku katastrofe nedôjde, ľudia sa pýtajú, načo došlo k takému zníženiu životnej úrovne, keď k problému nedošlo? Jednoducho človek je raz taký, bez emocionálneho zážitku nie je ochotný akceptovať racionálne zdôvodnené fakty a od nich odvodené riešenia, zvlášť vtedy, keď si má utiahnuť opasok. Krátkodobé pôžitky cez dočasné zvýšenie životnej úrovne sú pre človeka dôležitejšie ako dlhodobé riešenia s vyšším ekonomickým efektom v budúcnosti pokiaľ sú vyargumentované len na racionálnej úrovni.
Človek a prírodné prostredie Zeme.
Klimatický systém je súčasťou Zeme a ako poukázal James Lovelock, atmosféra Zeme je rozšírením biosféry (Lovelock, 2001). Vyslovil predpoklad, že atmosféra Zeme bola vytvorená v priebehu 3,5 miliardy rokov živými organizmami cez kolobeh kyslíka a kysličníka uhličitého. Merania NASA ukazujú, že objem kysličníka uhličitého v atmosfére bol za posledných 600 000 rokov regulovaný v štyroch cykloch v hraniciach medzi 180 ppm ako dolný limit a 300 ppm ako horný limit. V roku 1950 koncentrácia kysličníka uhličitého v atmosfére prekročila hranicu 300 ppm a v roku 2013 hranicu 400 ppm bez akéhokoľvek náznaku na návrat do limít ekosystému. Narušenie rovnováhy ekosystému je v súčasnosti na úrovni 40%, pričom retenčné schopnosti kysličníka uhličitého ekosystémov Zeme, ako sú oceány alebo teresteriálny systém sa výrazne znižujú. Výskum oceánov poukázal na fakt, že tempo okysličovania oceánov je za posledných 200 rokov rovnaké alebo vyššie ako v čase, keď došlo k veľkému vymieraniu živočíšnych druhov. Až 95% všetkých živočíšnych druhov na planéte vyhynulo.
Regulácia človeka cez dýchanie vzduchu
Ktoré sú hlavné regulačné charakteristiky človeka? Spomeňte si, keď prídete k lekárovi s podozrením chrípky, prvé čo lekár zmeria je teplota pacienta. Dnes si ju dokonca meriame doma a často len keď je zvýšená od normálnej teploty, zvyčajne 36,7°C tak ideme k lekárovi. Ale ľudské telo je primárne regulované cez prísny regulačný systém pH krvi v hraniciach 7,35 až 7,45. Je to prísna regulácia, ktorá sa docieľuje hlavne rovnováhou koncentrácie krvi medzi kyslíkom a kysličníkom uhličitým. Koncentrácia kysličníka uhličitého v krvi určuje jej pH a zároveň aj stupeň uvoľňovania kyslíku z hemoglobínu, čo je v odbornej literatúre známe ako Bohrov efekt. Ak začneme prudko a krátko dýchať, môžeme docieliť stav, kedy dôjde k zníženiu obsahu kysličníka uhličitého v krvi a teda organizmus začne pociťovať nedostatok kyslíka. Nevedomý proces regulovaný autonómnym nervovým systémom začne uzatvárať prívody vzduchu, čo pociťujeme dusením a ohrozením života. Lapáme po dychu a snažíme sa rýchlejšie dýchať, čím ešte viac znížime koncentráciu kyslíka v krvi a teda o to viac sa uzatvoria dýchacie cesty. Je to typický príklad rozporu vedomia a nevedomia prítomného ako stabilnej vlastnosti človeka (Pascal, 2000). Je to teda dýchanie, ktoré predstavuje základný nástroj na reguláciu pH krvi človeka, čo nie je nič inšie ako kolobeh kyslíka a kysličníka uhličitého, ktorý sa v rozhodujúcej miere realizuje v procese výmeny vzduchu s okolím v pľúcach človeka a s biologickým telom prostredníctvom kardiovaskulárnej sústavy.
Porovnanie regulácie človeka a Zeme
Porovnaním zistíme, že kým regulácia človeka je realizovaná cez pH krvi a teploty tela, u Zeme je to pH oceánov, ktoré predstavuje hlavný regulačný systém a priemerná teplota Zeme. Ak by človek skúsil žiť s teplotou vyššou ako je priemerná teplota tela, povedzme o jeden stupeň, zistil by, že má častejšie a výrazne vyššie teploty, je unavený a telo by sa snažilo teplotu znížiť rôznymi opatreniami. Pokiaľ by k zníženiu teploty nedošlo, biologické telo by degradovalo rýchlejšie a došlo by výraznému skráteniu života. Už zvýšená externá teplota, ako je to napríklad v Dubai namáha telo človeka tak, že domorodci sa v Dubaji dožívajú priemerne 50 rokov. Zvýšená teplota znamená zvyčajne aj chorobu, čo predstavuje disreguláciu mnohých fyziologických procesov v organizme človeka. Ale biologicky sme naprogramovaný tak, že organizmus sa snaží svojimi vlastnými prostriedkami docieliť stav rovnováhy – robí celý rad nápravných procesov. A podobne tak je možné chápať aj jav, ktorý označujeme klimatické zmeny. Nerovnovážny stav Zeme v ekologických systémoch zabezpečujúcich kolobeh kyslíka a kysličníka uhličitého sa snaží Zem dostať späť do rovnovážneho stavu určeného limitami koncentrácie kysličníka uhličitého v atmosfére.
Porovnaním regulačných systémov človeka a Zeme je možné cez vlastné zážitky, napr. z chrípky pochopiť, že Zem sa chová úplne rovnako ako človek. Jediný dodatočný zdroj kysličníka uhličitého v atmosfére za posledných 200 rokov vytvoril človek svojou ekonomickou činnosťou. Je to rozvoj vedomia človeka, ktoré umožní, aby zachránil sám seba zosúladením svojich ekonomických procesov s možnosťami ekologických systémov Zeme. V ekonomickej rovnici to znamená vynaložiť primerané prostriedky v podobe času, investícií a ľudských zdrojov.
Človek má možnosť odstraňovať následky alebo odstrániť príčinu. Zatiaľ odstraňujeme následky. Máme ale možnosť naše ekonomické procesy zosúladiť s ekologickými procesmi Zeme a výrazne znížiť produkciu emisií kysličníka uhličitého do ovzdušia a zabezpečiť postupný návrat ekosystémov Zeme do dlhodobých limít. Tým sa obmedzí rast priemernej teploty Zeme s predpokladom následného ochladenia a návratu do normálu. Ignorovanie tohto problému bude stimulovať intenzitu klimatických zmien sprevádzaných tepelnými vlnami. Pribudne viac kolapsov a úmrtí, viac živelných pohrôm, ako sú záplavy, búrky a tornáda. Budeme mať viac migrén, zápalov a budeme trpieť chorobami z tepla. Ale aj na tieto problémy existujú riešenia.
Overte si cez kvíz, čo viete o klimatických zmenách. Druhý kvíz Vám povie, ako majú vypadať budovy, ktorých vnútorná klíma ruší dôsledky tepelných vĺn a zabezpečuje že nedochádza ku kolapsom alebo úmrtiam.
Použitá literatúra:
Klaus Václav Modrá, nikoli zelená planeta, Co je ohroženo: klima, nebo svoboda? [Kniha]. - Praha : Dokořán, 2007.
Lapin M. Klimatologické grafy [Online] // Meterológia a klimatológia - Klimatické zmeny. - Milan Lapin, 2015. - 21. Júl 2015. - http://www.milanlapin.estranky.sk/fotoalbum/klimatologicke-grafy/.
Lovelock J., Gaia [Kniha]. - Tulčík : Abies, 2001.
Ormerod P., Butterfly Economics [Kniha]. - London : Faber and Faber, 1998.
Pascal Blais Myšlenky [Kniha]. - Praha : Mladá Fronta , 2000.
Zeman Miloš Varovní prognostika [Kniha]. - Praha : Nakladatelství Horizont, 1998.
