Konkrétne to bolo pri príležitosti rozpravy k petícii k II. pilieru zákona o dôchodkovom sporení v decembri 2007. Veľmi farbisto priblížil pracovný deň tety Marky z Hornej Dolnej ostatným politikom poslanec Kondrót nasledovne:
„Pani Marka z Hornej Dolnej ráno o tretej ide podojiť kravy a obriadiť statok. O 9 tej si umytá sadá k počítaču. Na internete si vyhľadá investičné stránky, posúdi posledný vývoj na svetových burzách a skontroluje stav svojho dôchodkového účtu v II. Pilieri. Po chvíli uvažovania vydá pokyn pre svoju DSS, aby časť z jej prostriedkov presunuli z konzervatívneho fondu do rastového fondu v súlade so zákonom o dôchodkovom starobnom sporení. Po poobedňajšom dojení, po tom, čo deťom dala večeru a skontrolovala ich úlohy do školy, si večer znova sadne k počítaču. Keďže jej skončilo dvojročné obdobie viazanosti na DSS, analyzuje už niekoľko týždňov, ktorá DSS bude lepšie zhodnocovať jej peniaze odložené na dôchodok. Dnes sa rozhoduje, pretože už zajtra sa vyberie do najbližšej pobočky Sociálnej poisťovne vybaviť prechod ku konkurenčnej DSS v súlade s§ 64b zákona o starobnom dôchodkovom sporení.“
Takto konkrétne vypadá podľa môjho názoru absurdné riešenie povinného systému II. Piliera v zákone o starobnom dôchodkovom sporení.
Je zrejmé, že zamestnávateľ tety Marky v súlade so zákonom bude odvádzať v jej mene povinné odvody do Sociálnej poisťovne a teta Marka bude očakávať od štátu, ktorý tieto odvody nariadil a mocenskými nástrojmi ich vynucuje plniť, službu. Tou službou je poistenie jej individuálnych sociálnych rizík[1] , ktoré ju môžu v živote stretnúť. Teta Marka je vďačná životu, že ju riziká zatiaľ obišli a jej a jej rodine sa darí, ale predsa je spokojná, že tieto riziká sú vyriešené a ona môže kľudne spávať. Dokonca ani nevie, ktoré sú to riziká, pretože keď k nim dôjde, funkčný systém sociálneho poistenia sa postará o naplnenie svojho poslania. V povinnom systéme tetu Marku vôbec nezaujíma vývoj na finančných trhoch ako aj to, či má mať svoje aktíva v konzervatívnom alebo vyváženom fonde. Tetu Marku ale zaujíma, či v prípade úrazu bude ošetrená a tiež, či v prípade straty schopnosti pracovať bude dostávať invalidný dôchodok a v akej výške, či v prípade, že zomrie jej muž, bude ona a jej deti dostávať primerané sirotské a vdovské dôchodky a či jej štátom vynútená a teda aj štátom garantovaná penzia umožní aspoň mať strechu nad hlavou a dôstojne žiť v starobe. Voľakedy trochu špekulovala nerobiť, ale rýchlo zistila, že sa jej to nevyplatí, lebo by si znížila penziu. Má tri deti a dala ich študovať, lebo vedela, že jej štát zvýši penziu a to z daní, ktoré jej
deti vyprodukujú. Štát jej posiela na jej individuálny účet časť daní , ktoré platia jej pracujúce deti. Odborne povedané, tete Marke sa zvýši kvalita života, ak bude vedieť, že v situáciách, ktoré ona ako jednotlivec-občan nevie a nemôže ovplyvniť, bude tu funkčný systém, z ktorého dostane primerané sociálne zabezpečenie, ktorým sú kryté riziká sociálneho charakteru. To vytvára dôležitý pocit bezpečia a spokojnosti tety Marky. Teta Marka vie, že keď bude mať viac detí a tieto budú lepšie zarábať, bude mať vyššiu penziu. A to je to, čo reálne zaujíma tetu Marku z Hornej Dolnej, zaujíma ju, hoci to možno nevie vyjadriť slovami, za akých podmienok môže prežívať svoj život v primeranom sociálnom bezpečí a čo musí pre to urobiť. To je to, čo vytvára podstatnú časť kvality života tety Marky. Teta Marka má približne takúto víziu funkčného systému sociálneho zabezpečenia.
To, čo zaujíma podnikateľskú sféru je, aby v štáte kde podniká, mal k dispozícii vzdelanú, zdravú pracovnú silu a pokiaľ možno, aby náklady s ňou spojené boli primerané a konkurenčné v porovnaní s inými ekonomikami. Aj podnikateľa zaujíma, či sociálny systém má motivačné stimuly pre občana k vzdelaniu, práci, či zamestnanec nezneužíva systém zdravotného poistenia a či náklady v podobe odvodov a daní sú primerané. Podnikateľskú sféru tiež zaujíma, či systém sociálneho a dôchodkového poistenia poskytuje štátom stimulovaný ekonomický priestor na aktívne vytváranie vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec.
To, čo zaujíma štát je, aby mal občan reálne zabezpečené ošetrenie sociálnych rizík a aby náklady spojené so zabezpečením týchto rizík boli minimalizované. Zároveň systém nesmie umožňovať jeho zneužívanie bez primeranej sankcie pre občana a naopak, systém sociálneho zabezpečenia musí v sebe obsahovať rad stimulov, ktoré budú vytvárať pre občana pozitívnu motiváciu k osobnej iniciatíve v práci, priebežnému a trvalému získavaniu si vzdelania a znalostí či zručností a bude motivovať občana k zakladaniu a udržaniu rodiny. Aj preto zákon o sociálnom poistení spolu so zákonmi o II. Pilieri, zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení a zákone o zdravotnom poistení predstavujú kľúčové zákony štátu.
Tak, ako kvalitne je skonštruovaný zákon o sociálnom poistení, tak potom efektívne vplýva na
vytváranie kvality ( spokojnosti, iniciatívy a bezpečnosti) života občana.
formovanie trhu práce,
formovanie rodiny
Sú to významné zákony, kvalita ktorých ovplyvňuje podstatne individuálnu iniciatívu občana. Kvalita týchto zákonov ovplyvňuje aj súdržnosť spoločnosti, vedomie, že jednotlivec nie je sám a že o ekonomicky slabších je primerane postarané. Ak je skonštruovaný zle, neplní svoju základnú funkciu pokrytie rizík sociálneho charakteru. Obohacovanie systému o ďalšie funkcie nad rámec krytia sociálnych rizík systém predražuje a znižuje konkurencie schopnosť slovenskej ekonomiky. Nevhodne skonštruovaný systém však vytvára priestor pre občana na jeho zneužívanie. Dôsledkom je znižovanie motivácie niektorej z príjmových vrstiev spoločnosti, v extrémnom prípade zle skonštruovaný systém zasahuje negatívne celú spoločnosť. Riešenie musí byť jednoduché , pretože len vtedy je zrozumiteľné občanom a vykonateľné. Je to ale občan, v prospech ktorého musí byť zákon o sociálnom poistení skonštruovaný. V živote občana systém sociálneho poistenia hrá významnú úlohu, pretože do neho vstupuje ešte pred narodením[2] a je jeho súčasťou dokonca aj po smrti občana[3]. V súvislosti s konštrukciou II. Piliera dôchodkového starobného sporenia je namieste položiť otázku nasledovne:
Má byť systém sociálneho poistenia založený na spravodlivosti a rovnosti príležitostí tak, ako to stanovuje ústava, alebo budú občania našej republiky hrať ruletu v Kaníkovom kasíne s vysokými nákladmi na prevádzku?
Ak dvaja občania s rovnakým platom a teda aj rovnakými odvodmi začnú šporiť v systéme II. Piliera v jeden a ten istý deň , napríklad 30. septembra 2007 a výnosy vo fondoch zostanú zachované počas celého obdobia, potom ak jeden občan dá svoj príspevok do fondu s najnižším výnosom a druhý občan do fondu s najvyšším výnosom, tak po 40 tich rokoch šporenia účet šťastnejšieho občana bude vyšší o 35% a o to bude vyšší aj jeho dôchodok.
V prípade dobrovoľného systému je možné takúto situáciu akceptovať, v prípade povinného systému je nutné sa spýtať:
„ Mal občan možnosť posúdiť fakty, ktoré mu v rámci marketingu ponúkli DSS tak, aby mu umožnili sa rozhodnúť , ktorá DSS mu lepšie zhodnotí jeho peniaze?
Mali občania rovnakú príležitosť pri výbere správcu fondu?“
Ale DSS informovali občana, že minulé výnosy nie sú zárukou budúcich ziskov. Občania nemali k dispozícii informácie, ktoré by im umožnili rozhodnúť sa, ktorý správca je lepší. V povinnom systéme dôchodkového sporenia , kde sa občan nemôže rozhodovať, že odvody platiť nebude, nemá pre svoje rozhodnutie taký súbor informácií, ktoré mu zaručujú rovnakú príležitosť správne sa rozhodnúť, hoci mu to zaručuje ústava SR. Ako príde občan k tomu, že pracuje navlas rovnako ako sused, má celý život rovnaký plat a odvádza do II. Piliera rovnako a predsa v dôchodkovom systéme II. piliera bude mať v extrémnom prípade o 35% nižší dôchodok? Isté je len jedno. Vždy bude existovať fond s najvyšším a fond s najnižším výnosom a nikdy nie je možné vylúčiť, že dvaja občania s rovnakým príjmom počas života budú mať v týchto fondoch svoje účty. Potom je na mieste nasledovná otázka :
„Je takto skonštruovaný systém II. Piliera skutočne spravodlivý, alebo je výška dôchodku závislá od šťastia na ktoré poradové číslo DSS občan vsadí podobne ako v rulete?“
Je zrejmé, že pokiaľ by občania vedeli, ktorý fond bude mať najvyšší výnos, tak by postupne všetci presunuli svoje účty do jedného jediného fondu a veľmi rýchlo by sme mali len jednu DSS.
Existujú zároveň vážne pochybnosti, či takto skonštruovaný systém II. Piliera spĺňa znenie ústavy v časti v ktorej mu ústava zaručuje rovnosť príležitosti. Zásluha občana je premietnutá vo výške platu a odvodov z nich a nie z výnosov z nich a predsa 35% tný rozdiel vo výške účtu po 40 tich rokoch hovorí jasne, že je to systém nespravodlivý.
Aj po ďalších siedmich rokoch je možné tvrdiť, že z princípu existuje v II. pilieri fond s najlepším a fond s najhorším zhodnotením a nemožno vylúčiť, že dvaja občania s rovnakými odvodmi investujú jeden do najlepšieho a druhý do najhoršieho fondu. Zdravý ľudský rozum hovorí, že súčasný systém II. piliera je systémom nespravodlivým. Je tu stále dôvodné podozrenie, že systém je v rozpore s princípom rovnosti zakotveného v ústave SR.
Celý text prejavu poslanca Maroša Kondróta je možné je uverejnený na stránke: http://www.honors.sk/81/socialny-system/diskusia-v-nr-sr-k-peticii-k-ii.-pilieru-december-2007--podklady/
[1] Sociálne zabezpečenie je teda možné definovať ako:
„Súhrnný systém verejných opatrení, ktoré spoločnosť môže uplatniť s cieľom ochrániť svojich občanov pred ekonomickými a sociálnymi ťažkosťami, ktoré by ináč mohli byť spôsobené značnou stratou príjmov ako výsledok
staroby,
invalidity,
choroby,
nezamestnanosti,
pracovného úrazu,
smrti živiteľa rodiny,
materstva,
zdravia (zdravotných nákladov)
a pomôcť uľahčiť finančnú záťaž na rodinu pri starostlivosti o deti.“
[2] Rodina môže dopredu kalkulovať s dávkami podporujúcimi narodenie dieťaťa, starostlivosťou o mamičky pred narodením dieťaťa a pod.
[3] Sú to pozostalostné dávky ako sirotské, vdovské a vdovecké, príspevok na pohreb a pod.
