Snaha priblížiť navrhované riešenie širokému spektru voličov spôsobuje, že verejnosť je zásobovaná informáciami, ktoré sú často zmätúce a v rozpore s realitou, ale majú svoj emocionálny náboj tak potrebný pre presviedčanie davu o „svojej pravde“. Pokiaľ je tento nástroj využívaný len verbálne, sme v rovine populizmu. Pokiaľ ale je ešte aj premietnutý do zákona, nastávajú ekonomické škody v spoločnosti.
Typický príklad takéhoto počinu predstavuje zákon 43 z roku 2004 o starobnom dôchodkovom sporení. Kvalitu tohto zákona určuje skutočnosť, že od svojho prijatia doznal za desať rokov neuveriteľné množstvo viac ako 35 zmien. To svedčí nielen o zložitosti problému, ale aj o kvalite jeho autorov a ich nasledovníkov. Aby bolo možné aspoň sčasti problematiku priblížiť čitateľovi, je potrebné stručne objasniť základy tohto zákona, ktorý by mal byť v súlade s Ústavou SR.
Ústava SR zaručuje v článku 12, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. V článku 13 ale ústava hovorí, že slobodu a práva s ňou spojené možno upraviť zákonom a to tak, že zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť pre všetky prípady rovnako, pokiaľ spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a je možné ich použiť len na ustanovený cieľ. Preto je potrebné v prvom rade stanoviť cieľ zákona, ktorým sa má obmedziť sloboda občana.
Cieľom a zmyslom sociálneho systému je zaistiť, aby:
pokiaľ občana postihne sociálna situácia vymedzená zákonom, v ktorej došlo k strate alebo k zníženiu schopnosti zabezpečiť si príjem, občan musí mať zákonný nárok na príslušné dávky zo sociálneho poistenia vo výške, ktorá zaručuje dôstojné prežitie konkrétnej sociálnej situácie
aby tieto ekonomické zdroje boli k dispozícii poistencovi v čase potreby.
Pod sociálnou situáciou rozumieme stav, kedy má poistenec znížený príjem. Tieto situácie sú právne záväzným spôsobom popísané v zákone o sociálnom poistení a zahrňujú v súlade s §2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemocenské, dôchodkové, úrazové, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. V súlade s §13 sú potom z jednotlivých typov poistení vyplácané presne špecifikované dávky:
nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Z tohto poistenia sa vyplácajú nasledovné dávky: nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské dávky.
b) dôchodkové poistenie, a to
1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia: starobný a predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok
2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania. Vypláca sa úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom
garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na
uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Vypláca sa dávka garančného poistenia.
poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti.
Medzi štátom, zamestnávateľom a zamestnancom, zákony vytvárajú vzťahy, ktoré sa dajú popísať nasledovne:
Štát umožňuje zamestnať fyzickú osobu podnikateľovi za predpokladu, že podnikateľ bude na účty sociálneho a zdravotného poistenia platiť presne stanovené čiastky peňazí v podobe odvodov a k tomu príslušné dane vo vzťahu k výške platu. Je úplne jedno, či zamestnávateľ platí v mene seba alebo zamestnanca, odvody a dane zo mzdy stále predstavujú náklad zamestnávateľa, ktorý musí realizovať v prospech poisťovní pod sankciou exekúcie majetku, vymožiteľného silovými zložkami štátu.
Ak má byť ekonomika Slovenska konkurencieschopná, musí byť cena práce primeraná a teda riešenie daňovo odvodového systému minimalizované v nákladoch pri splnení podmienky dôstojnosti prežitia sociálnej situácie poistencom.
Peniaze, ktoré odvedie zamestnávateľ na účty sociálnej a zdravotnej poisťovne sa stávajú verejnými peniazmi určenými v súlade so zákonom na poistenie sociálnych a zdravotných rizík.
Zamestnanec, resp. poistenec nevlastní tieto peniaze, ale je v právnom vzťahu so štátom, kde štát ručí poistencovi, že v prípade, keď poistenca postihne zákonom vymedzená sociálna situácia, štát vyplatí poistencovi buď jednorazovú dávku, alebo príslušné opakované dávky počas trvania sociálnej situácie, alebo mu zaistí požadované služby zdravotného a sociálneho systému, garantované zákonom.
Štát môže vyzbierané peniaze spravovať na účtoch v jednej alebo viacerých inštitúciách:
v okruhu verejných peňazí,
v súkromnom sektore,
kombináciou týchto dvoch možností.
Podobne vyzbierané aktíva v podobe peňazí môže realizovať v spoločnostiach, ktoré sám vlastní, alebo sú vlastnené iným subjektom v neverejnom sektore, či viacerými vlastníkmi.
V zásade riešenie predstavuje nájdenie rovnováhy medzi dvomi navzájom protichodnými tendenciami:
zaistenie konkurencie schopnosti pracovnej sily a ekonomiky SR v podmienkach medzinárodného trhu, ktorá určuje minimalizovať náklady a maximalizovať výnosy pracovnej sily a kapitálu.
Protipólom tejto tendencie je maximalizácia príjmu poistenca v čase, keď poistenca postihne sociálne riziko.
Úlohou štátu je zorganizovať taký zdravotný a sociálny systém, aby boli vecne naplnené:
pojem dôstojného prežitia sociálnej situácie poistencom, zaručeného Ústavou SR
poskytnúť poistencovi garanciu dostupnosti zákonom určených platieb dávok a služieb
zaistiť konkurencie schopnosť ekonomiky SR.
Demografický problém
Pri analýzach sociálneho a zvlášť dôchodkového systému (Lukášik, 2000), ako aj pri analýzach zdravotného systému (Kovalčík, 2015) vystupuje do popredia demografický problém. Problém sa v prvom priblížení redukuje na demografickú analýzu a určuje, koľko platiteľov do systému zabezpečuje ekonomické zdroje na jedného poberateľa dávky.
V roku 1999 bol v konzultácii s Ing. Váňom vypracovaný pre dôchodkový systém demografický scenár v troch variantoch od pesimistického A, cez realistický B až po optimistický scenár C a následne vypočítaný pomer platiteľov odvodov a poberateľov dávok pre dva základné scenáre posunu veku odchodu do dôchodku a to do 62 rokov a 65 rokov. Navyše analyzované boli dva adaptačné scenáre, kedy sa cieľový stav veku odchodu do dôchodku dosahuje s posunom 3 mesiace za rok a 6 mesiacov za rok.
Demografický problém obsahuje v sebe niekoľko vrstiev problémov a zahrňuje celé spektrum intervencií štátu podľa cieľa, ktorý chce štát dosiahnuť. Štátu nepomôže, ak zvýši počet obyvateľov a nezabezpečí aj ich adekvátne znalosti, to znamená, že nevytvorí ľudský kapitál, ktorý je schopný tvoriť na trhu oceniteľné hodnoty. Preto nepomôže len zvýšiť počet novonarodených. Pokiaľ by sa zvýšil počet sociálne neprispôsobivých občanov, riešenie by bolo kontraproduktívne, zvýšili by sa náklady spoločnosti. Správny mix motivačných faktorov a represívnych opatrení je potrebné realizovať tak, aby bol dosiahnutý cieľ reprodukcie rodiny a teda spoločnosti. V rámci demografickej analýzy sme postupne zistili nasledovné skutočnosti:
Trend poklesu živonarodených zaznamenáva v dlhom časovom horizonte nielen pesimistický a realistický scenár, ale aj optimistický scenár, to znamená, že v rámci reálnych možností ekonomiky je potrebné tento fakt brať ako realitu a je potrebné sa naň pripraviť v podobe finančných rezerv, t.j. vytvoriť II. pilier dôchodkového poistenia.
Časť populácie nielenže posúva rozhodnutie o založení rodiny, ale obmedzuje aj počet detí, často na jedno alebo dokonca sú bez detí alebo zostáva samostatne žijúcim. Tento stav v sociálnom systéme poistenia vytvára štandardný problém v ekonomike známy pod pojmom čierny pasažier a predstavuje ekonomický problém.
Časť populácie nenadobúda také vzdelanie, ktoré vie pretvoriť na znalosti uplatniteľné na trhu práce. Došlo k zámene vedomostí za znalosti a aj keď spoločnosť vynakladá prostriedky na školský systém, významná časť týchto prostriedkov je neefektívne vynaložená na vzdelanie, ktoré absolventi nedokážu uplatniť v praxi – študenti podliehajú morálnemu hazardu, ktorý vytvoril štát v podobe učebných odborov bez reálneho uplatnenia v praxi. Z podstaty problému je možné tento problém riešiť len cez školstvo. Ako základné kritérium na posúdenie efektívnosti školského systému a jeho jednotlivých vzdelávacích inštitúcií je možné použiť kritérium vyjadrené ako pravdepodobnosť zamestnania absolventa v horizonte 40 rokov a priemernú výšku platu, čo sú informácie dostupné v Sociálnej poisťovni.
Analýza INEKO ukázala (Kovalčík, 2015), že máme vysoko neefektívny zdravotný systém, čím dochádza nielen k neefektívne vynaloženým prostriedkom na zabezpečenie zdravia, ale ďaleko väčšia časť populácie trpí chronickými chorobami typu rakovina, obštrukčná choroba pľúc, poruchy obehovej sústavy a srdca, ako aj na rôzne druhy alergií a imunitných a autoimunitných ochorení. To, čo INEKO neuvádza je problém spojený s pandémiou rozšírenia depresií v spoločnosti, kde analýzy profesora Heretika a kol. uvádzajú, že rôzne formy depresií zasiahli až 40% obyvateľstva Slovenska (Heretik, 2008) (Heretik, 2003). Choroba znižuje pracovný výkon postihnutého a spôsobuje výpadok z príjmov sociálneho systému. Problém zdravotného systému nie je primárne ekonomickým problémom. Je rozdiel, či pacienta lekár vylieči, to znamená odstráni príčinu choroby, alebo lekár pacienta lieči v nekonečnom cykle odstraňovania následkov bez toho, aby bola odstránená príčina. Pre systém, kde zdravie predstavuje tovar a liečba obchod, je práve systém nekonečného opakovania liečenia následkov výborným obchodným modelom pre poskytovateľov služieb zdravotného systému. To je dobrý pacient, ktorý nezomrie a stále je potrebné ho liečiť. Že je psychologická časť zdravia extrémne dôležitá preukazujú štúdie vedené Felitim a známe v odbornej literatúre pod pojmom Adverse Childhood Experiencies (Felitti, 2002) (Felitti, 2002). Tieto štúdie preukazujú, že rozhodujúce závislosti a chronické choroby majú svoj pôvod v ranných zážitkoch dieťaťa do dvoch až troch rokov a rozvíjajú sa po osi alergia – imunitné a autoimunitné ochorenia - až po chronické ochorenia (Zachar, 2008) v časovom horizonte 40 až 60 rokov. Komplexná trauma, popísaná prvý raz Judith Herman (Herman, 1992) v jej skrytých rysoch poukazuje na základnú príčinu z ktorej sa odvíja celý rad nerovnováh spôsobujúcich rozvoj somatických chorôb až po ich chronické prejavy.
Ekonomický problém spojený so založením rodiny je poznačený neúmerným rizikom spojeným s nadobudnutím bytu a jeho udržaním. Nadobudnutie je spojené s vysokou cenou nehnuteľnosti v porovnaní s príjmom mladého človeka. Udržanie nehnuteľnosti a často rodiny je spojené s rizikom udržania si primerane platenej práce.
Samostatnú problematiku spojená s trhom práce a návratom matky do pracovného pomeru tvoria predškolské zariadenia, ich dostupnosť a kvalita.
Pomerne neznámy fenomén predstavuje jav známy pod pojmom „hotel mama all inclusive“ kde Slovensko sa podľa posledných meraní Eurostat prebojovalo na prvé miesto v EU. Tento jav je známy hlavne z krajín ako je Taliansko či Španielsko, kde zvlášť synovia zostávajú dlhodobo v rodine naviazaní na matky. Tento problém je problémom výlučne psychologickým. Primitívne národy tento problém riešili cez rituály zasvätenia. Absolvovaním tohto rituálu sa z dieťaťa – syna stal muž schopný prevziať zodpovednosť za seba a rodinu, ktorú založil. Socializmus mal možno nevedomý ale účinný nástroj na riešenie problému, známy pod pojmom „mazácka vojna“.
Súčasťou demografického problému bolo nasledovné zistenie:
a. Slovenské ženy sa dožívajú v priemere o 7 až 8 rokov dlhšie ako muži b. Ženy, ktoré deti nemajú žijú kratšie, ako ženy ktoré deti majú
Použitá literatúra
Felitti J., The Relationship of Adverse Childhood Experiences to Adult Health: Turning gold into lead* [Periodikum] // Z Psychosom Med Psychoter. - 2002. - 4 p 359-369 : Zv. 48.
Felitti V.J., The Realation Between Adverse Childhood Experiences and Adult Health: Turning Gold into Lead [Periodikum] // Permanente Journal . - 2002. - 44-47 : Zv. 6.
Heretik A., a kol. Epidemiológia depresie na Slovensku [Kniha]. - Bratislava : Psychoprof, 2003.
Heretik A., Slovensko čaká nárast depresií a úzkostí [Online] // SME. - 17. 9 2008. - 17. 1 2012. - http://www.sme.sk/c/4079236/slovensko-caka-narast-depresii-a-uzkosti.html.
Herman J.L., Trauma and Recovery [Kniha]. - Ney York : Basic Books, 1992.
Kovalčík J., Tunega, M., AKO SLOVENSKO ZAPLATÍ ZA NELIEČENIE ZDRAVOTNÍCTVA [Online] // INEKO. - INEKO, Jún 2015. - 25. Júl 2015. - file:///C:/Users/spravca/Downloads/Ako%20Slovensko%20zaplat%C3%AD%20za%20nelie%C4%8Denie%20zdravotn%C3%ADctva%20(3).pdf.
Lukášik D., Ružek RIEŠENIE IMPLICITNÉHO DLHU SYSTÉMU DÔCHODKOVÉHO ZABEZPEČENIA [Online] // HONORS. - HONORS, 2000. - 25. Júl 2015. - http://www.honors.sk/74/socialny-system/zmluva-s-ministerstvom/riesenie-implicitneho-dlhu-systemu-dochodkoveho-zabezpecenia/.
Zachar D., Výživa človeka I [Kniha]. - Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2008.
