Aj keď už druhý krát vyhodnotená Viedeň ako najlepšie mesto pre život na svete leží len 60 km od Bratislavy, kde by sme to prišli, aby sme za svoj vzor vzali svetové riešenia v súlade s heslom - naše si nedáme a už vôbec nie Jarovu víziu. Navyše, Jarom verejne vytýčený plán z roku 1979 sa nielen temer do detailu realizoval v samotnej Bratislave ale tvorivým spôsobom sa rozvinul viac alebo menej po celom Slovensku. Jaro položildôraz na priamočiare získavanie biomasy priamo v mieste spotreby, t.j. v centrách miest aj keď možno v tom čase ešte tento pojem v odbornej verejnosti nebol dostatočne známy, tak to prezentuje zrozumiteľne ako vytínanie stromov. Jeho projekt výrubu stromov a výmeny historických budov za budovy s ligotavými súvislými plochami dostal cez tvorivé počiny našej vedy aj legislatívnu podporu.
Môžeme polemizovať, či namerané hodnoty tepla v uliciach Bratislavy dosiahli alebo nie počas horúčav predstavy Jara, ale v každom prípade štyri vlny horúčav tohto leta priniesli nielen evidované kolapsy občanov približne 100 denne s extrémom 160 za deň, ale prichádzajú informácie, že možno do konca augusta si ešte tepla užijeme. Nevadí, že opätovne došlo k poklesu spodných vôd a že dochádza k vysušovaniu krajiny. Nevadí, že pri strate lacnej podpovrchovej vody stratí poľnohospodárstvo možnosť dopestovania lacných potravín.
To sú pre autorov malichernosti. Treba riešiť dôležitejšie úlohy. Veď ako by k tomu prišli Košičania, keby aj oni neprevzali Jarovu víziu a ešte ju aj nevylepšili. Nielen že postavili budovu s lesklými plochami podľa kritérií stanovených Jarom priamo v centre historického mesta, ale vytvorili také riešenie dopravnej situácie v centre Košíc, čo Košičanom môžu závidieť nielen v Bratislave. Určite nad týmto umom riešiteľa žasli odborníci aj vo Viedni, či Budapešti a verme, že ho možno ako počin tohto desaťročia vyhodnotia priamo v Bruseli. A aby Košičania riešenie ešte vylepšili, tak budovu postavili tak, že budovy historického námestia prišli o značné tržby – SME písalo že až o polovicu. To je len iná verzia Jarovej vízie, ako búrať nenápadne historické budovy v centrách slovenských miest a nielen ako špeciálna výsada mesta Košíc. Veď ako by k tomu prišli obyvatelia ostatných miest, ak by nedošlo k devastácii príjmov majiteľov historických objektov.
Všetkým je jasné, že turistický ruch sa presunie na asfaltové plochy k moderným budovám spĺňajúcich tie najprísnejšie regule Jarovho plánu. Európania prídu na skok na Slovensko zo zvedavosti nuž a ostatný svet to možno vezme ako turistickú atrakciu rovnajúcu sa minimálne významu Čínskeho múru a príde sa od znalých poučiť.
Veď ako k tomu príde občan, ktorý vidí voľným okom dymiaci komín elektrárne na biomasu a v zákone by neboli emisie vypustené do ovzdušia pri spaľovaní biomasy stanovené na hodnotu prakticky nula hoci priemerný cyklus obnovy lesa SR je viac ako 60 rokov?
Ako k tomu prídu občania, aby tento tvorivý počin nebol doplnený ekonomickou stimuláciou výroby elektriny z biomasy, ktorú v skutočnosti nepotrebujeme a za ktorú plní nadšenia si priplácajú v cene elektrickej energie všetci spotrebitelia?
Nie je najvýhodnejšie stavať elektrárne na biomasu v intraviláne obcí? Veď ako k tomu prídu ľudia, že by prišli o zážitky špecifických vôní, zďaleka presahujúcich kvalitu ponúkaných svetovým voňavkovým priemyslom a navyše zadarmo?
Ako by sme k tomu prišli, aby sme za biomasu ( pôvodne odpadový produkt) neprehlásili aj strom vyššej kvality, nezoťali ho a neporobili z neho štiepku ešte priamo v lese, čo má kto vidieť, čo to rúbeme?
Ako k tomu prídu Spišiaci, Liptáci, či Gemerčania, aby nemali krásny pohľad na odlesnené svahy kopcov v Slovenskom raji, Nízkych Tatrách, Nižnej a Vyšnej Boci ale aj v ďalších lokalitách Slovenska?
Ako by k tomu prišli Kežmarčania, keby si nemohli užiť splavené bahno v Kežmarku po výdatných dažďoch z Levočských vrchov?
Vyrúbaním stromov sa zvýši požiadavka na prietok v korytách riek a bude potrebná ich úprava. Akoby k tomu prišli betonári, keby nemohli zabetónovať ďalšiu časť krásneho Slovenska a rýchlo odviesť vodu z územia?
Nie je lepšie spáliť štiepku z drevnej hmoty s vyššou kvalitou na elektrinu a ešte si aj priplatiť? Veď ako k tomu prídu prepustení zamestnanci drevospracujúceho priemyslu, aby museli dokonca aj robiť a nie brať podporu v nezamestnanosti?
Ako k tomu prídeme, aby si exkluzivitu poklesu spodných vôd a vyschnutie studní užili len vybrané obce Spiša a Gemera a nie celé Slovensko?
Jarove heslo: „Len tak ďalej“ je potrebné šíriť a možno aj rozšíriť, nech svet vie o našich výnimočných schopnostiach.
A preto je potrebné sa spolu s Jarom Filipom spýtať:
Načo je nám lacná voda?
Načo je nám potrebné lacné drevo?
Načo je nám potrebná lacná energia? ..... keď spálením dreva a vyrobením elektrickej energie, ktorú nepotrebujeme zdražíme aj vodu aj potraviny a aj prepustíme zamestnaných?
A tak zvýšme dotácie do biomasy, či bioplynu a v súlade s víziou Jara Filipa rúbme a spaľujeme stromy. Jeho odkaz verne a s láskou napĺňame. Stačí ísť na prechádzku priamo do parku v Košiciach. Len sa potom nečudujme že ekologická stopa SR roztvára nožnice medzi biokapacitou územia a produkciou odpadu s dôsledkami v stredno a dlhodobom časovom horizonte.
Medzi rozhodujúce stredno a dlhodobé škody je možné zaradiť nasledovné očakávané javy ako dôsledok zvýšeného výrubu a odlesňovania krajiny:
Prerušenie malého vodného cyklu, zníženie vodných pár v ovzduší a zníženie naviazanej energie v podobe skupenského tepla pri premene vody na paru
Zvýšenie prietoku povrchových vôd v korytách riek – zvýšenie rizika povodní a s nimi spojených ekonomických škôd
Zvýšenie pocitovej teploty v priestore a postupné vysúšanie krajiny
Zníženie zásob spodných vôd a tým zmena pôdy a jej erózia sprevádzaná s posunmi pôdnych vrstiev – postupná dezertifikácia krajiny
Zvýšenie produkcie emisií skleníkového typu a tým zníženie biokapacity Slovenska a Zeme sprevádzané so zvýšením ekologickej stopy
Minimálny a len dočasný príspevok k riešeniu energetickej bezpečnosti Slovenska
Zvýšený dopyt po objemovo obmedzenej biomase vytvára prirodzený tlak na rast cien biomasy, t.j. nákladov spôsobil rast z pôvodnej ceny cca 1200 Sk/ tona na cenu cca 2400 Sk/tona.
Stimuly na trhu s energiou spôsobili stimul, cez ktorý rastie cena technológie vyšším tempom ako je inflácia – zvyšujú sa náklady
Tlak na zníženie počtu pracovných príležitostí v drevospracujúcom priemysle s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s energetickým sektorom ako dôsledok nedostatku drevnej hmoty vyplývajúci z:
-Zníženej ťažby dreva ako nutnosť priblíženia sa k hodnote etátu
-Približne 25% tný export dreva
V prípade Slovenskej republiky vybudované kapacity v roku 2012 na výrobu elektriny z biomasy o výkone 194 MW potrebujú 1 282 256 m3 biomasy pre celoročnú prevádzku. Ale pokiaľ je k dispozícii len biomasa z etátu , ktorý je stanovený pre roky 2010 až 2020 na hodnotu 6,8 mil. m3 ročne, potom pri 25% exporte z produkcie dreva je maximálne k dispozícii len 0,936 mil. m3/rok využiteľnej odpadovej biomasy pre energetické účely. Výsledkom je, že pre energetické účely už teraz chýba 346 tis. m3 biomasy ročne. K tomu je potrebné pripočítať ešte potreby spojené so spaľovaním biomasy pre výrobu tepla v rozsahu 100 tis. m3 biomasy, ak predpokladáme, že ďalší ekvivalent 100 tis. m3 je zabezpečený inými formami biomasy. Celkove potom chýba biomasy z lesa v rozsahu cca 450 tis. m3. Zvýšená ťažba v lesoch nad hodnotu etátu môže dočasne doplniť biomasu, ale skutočnosť, že drevospracujúci priemysel SR už nemá drevnú hmotu a ohlásil stratu 2000 až 3000 pracovných miest indikuje, že energetický trh sa dostal do konkurencie s drevospracujúcim priemyslom. Kríza v drevospracujúcom priemysle je v dôsledku chýbajúcej drevnej hmoty, t.j. kapitálu, ktorý pre ekonomickú činnosť človeka poskytuje príroda. Negatívne stimulovaný trh s elektrickou energiou v podobe zákona 309/2009 Z.z. a súvisiacich predpisov vytvoril umelý dopyt, ktorého dôsledkom je vytvorenie nerovnováhy na trhu a strata pracovných príležitostí v drevospracujúcom priemysle. Požiadavka na zvýšenie ťažby predstavuje len krátkodobé riešenie problému s výsledkom ešte prehĺbenia krízy do budúcna.
Negatívne stimulovaný trh s energiou v prospech biomasy je na úkor ekologickejšieho zabezpečenia el. energie s nižšími nákladmi a vyššou pridanou hodnotou.
Opatrenie číslo 1:
Ako praktické riešenie pre spoločnosť ale aj investorov sa javí urýchlené prebudovanie časti teplární spaľujúcich biomasu na spaľovanie zemného plynu. Spaľovanie biomasy ponechať len tam, kde je dostatok odpadovej biomasy v ekonomickej spádovej oblasti. Zaviesť do legislatívy pojem vynútený energetický zdroj a tento status priradiť energetickým zdrojom spaľujúcim biomasu ako vynútený produkt lesného, papierenského a drevospracujúceho priemyslu.
Opatrenie číslo 2:
Bol zaznamenaný rast ceny technológie pre spaľovanie biomasy o 100% za posledných 7 rokov, ktorý nie je možné vysvetliť infláciou. Súbežne zvýšený dopyt po biomase spôsobil nárast ceny biomasy taktiež o 100 %. Preto je vhodné zrušiť investičné stimuly týkajúce sa biomasy a nechať pôsobiť trhové sily na znižovanie nákladov.
Viac sa dočítate :
