Veru, v deň výletu to vyzerá už na koniec zimy. Túžim ale ešte po peknej zimnej turistike v Tatrách, preto sa vyberáme s bráškom Jokom do Belianskych Tatier s nádejou, že "hore" bude ešte sneh. Sme zvyknutí ešte na taký klasický kalendár ročných období, ale zdá sa, že si budeme musieť privyknúť už na kalendár nový.
Plánom je vyjsť na Chatu Plesnivec (1 290 mnm), spraviť nie veľmi náročnú túru a to okruhom, v rámci možností zimnej uzávery Tatier. Vyrážame z Tatranskej Kotliny, parkujeme na nám známom parkovisku a parkovné platím QR kódom, nikto tu teraz totiž nie je.

Nastupujeme najprv na modrú turistickú značku, ktorá nás privedie na rázcestníky a zároveň je aj spojnicou Tatranskej Kotliny s Kežmarskými Žľabmi. Išli sme po nej už minule, k jaskyni Hučivá diera. Pri rázcestníku Pri Šumivom prameni sa napájame na značku zelenú. Ňou sa necháme viesť až priamo ku chate. A až tu začína tá pravá zábava.

Bolo dobrou voľbou vybrať si tento chodník ako výstupovú trasu. Cesta je nenáročná, síce neustále pozvoľna stúpame až k cieľu, ale prevýšenie je maximálne znesiteľné (robíme celkovo 549 m výškových). Chodník je veľmi pekný, zaujímavý, priam dobrodružný. Nazval by som ho až komorným. Ponúka zaujímavé výhľady i zákutia, napríklad jedno s vodopádom. Cesta mi ponúka možnosti na rozmýšľanie a popri neustálemu stúpaniu paradoxne aj na oddych. Súvislá snehová pokrývka sa objavuje až niekde v polovici cesty na chatu a aj to preto, lebo kráčame v tieni stromov. Čím vyššie, tým je jej viac. My zažívame ten želaný pocit snehového dobrodružstva, ale zhodujeme sa, že aj tu je to so snehom biedne.


Prichádzame na chatu, jej úžasné umiestnenie je priam epické. Pod efektnou masou skál leží učupená. Najefektnejšie vykúkajú Skalné vráta (1 620 mnm), miesto, kde sú akoby dvere v skale, kde sa dá prejsť na druhú stranu hrebeňa. Skalný masív nad chatou tvoria Kozie skaly a Kalfsteinova stena. Ďalej na východ sa tiahne Kozí chrbát. Na Chate Plesnivec som nebol od základnej školy, čiže naposledy niekedy v roku 2001.


Chata je zatvorená, ale o tom sme vedeli. Čítal som oznam na stránke chaty, aj dole po ceste bolo plno oznamov o jej nefunkčnosti v pracovné dni. V termíne od 03. novembra do 08. júna je Chata Plesnivec otvorená len cez víkendy a sviatky. Nevadí nám to, ideme aj tak, i keď som chcel pečiatku z chaty. Toto nabudúce.


Už v 18. storočí bola na mieste súčasnej chaty zlatokopecká chatrč, neskôr pastierska koliba. Od roku 1932 sa tu zase zriadila súkromná chata Tibora Grescha - Edelweiss Hütte. Po jeho odchode z republiky chata na chvíľu slúžila turistom, ale od roku 1955 sa tu zriadila výskumná stanica TANAPu. Až od roku 1997 má Chata Plesnivec súčasnú podobu a je znova otvorená verejnosti. Zároveň je jedinou vysokohorskou obývanou chatou v Belianskych Tatrách.

Posedíme na terase tejto drevenej stavby a oddychujeme. Nasávame Slnko, dnes je krásne. Ani tu nezostalo veľa snehu, čo zostalo, to sa topí. V chate asi niekto je, lebo sa dymí z komína, ale nikoho nevidíme. Inak dosiaľ nestretávame ani živú dušu, ani nohu. Sme sami. Okolie chaty je značne poznačené ľudskou činnosťou, veľmi sa mi to nepáči, ale rozumiem tomu. Zimná uzávera ešte povoľuje pokračovať z Plesnivca ďalej na Biele pleso a potom na pleso Zelené, ale túto cestu dnes nejdeme robiť.


Zostup vedieme po žltej značke Dolinou Siedmych prameňov a tá dnes dostáva svojmu menu zadosť. Mám pocit, že sa okolo nás zovšadiaľ z úbočí valí voda, z topiaceho sa snehu sa vytvárajú riavy a vyzerá to akoby bol každý druhý kopec plný prameňov. Voda šumí a zurčí. Inak je táto cesta ideálna zostupovka, je to široká "autostráda" kde vyjde aj auto, málo zaujímavá. Vedie tadiaľ tiež značený cyklochodník, ale hovorím si, že vyšliapať toto by ma asi zabilo. Snáď niekedy na ebajku by som to skúsil.


Prichádzame na rázcestie Čierna voda, odtiaľ na parkovisko, celý okruh má 10,1 km. Túra nám padla dobre i vzájomný bratský rozhovor. Plánujeme budúci výlet. Pri aute nás ešte prídu pozdraviť "parkári", poďakovať sa, že sme slušní a že sme sa nesnažili vyhnúť plateniu za parkovanie. Nie, nie, my takí nie sme.
Výlet sa uskutočnil v stredu 19. marca 2025.