Náročné dni sú za nami. Hlásia pekné počasie, tak vyrazíme s bráškom Jokom na prechádzku, vyvetrať hlavu od nepotrebného balastu. Do Gánoviec sa privezieme až na obed, nečaká nás žiadna náročná túra. Auto nechávam na mieste, kde sa v dedine otáčajú autobusy.
Priamo pod nami sa nachádza jeden z najväčších archeologických objavov Európy. I keď by to človek ani nepovedal. Uprostred trávou zarasteného priestranstva sa nachádza pomerne veľká kopa skál. Lokalita sa nazýva Hrádok a kopa skál je travertín, ktorý tu vznikol usádzaním minerálnych látok z tryskajúceho gejzíru. Taliansky kamenár z Milána, Giuseppe Migliorini, si tu otvoril kamenársky lom. Travertínový odliatok mozgovne neandertálca našiel v tomto lome kamenársky majster, Róm Koloman Koky, v roku 1926. Nález nevyčísliteľnej hodnoty následne predal českému archeológovi Jaroslavovi Petrbokovi za 100 korún, ktorý sa domnieval, že kúpil mozog mamuta. Až antropológ Emanuel Vlček identifikoval nález ako odliatok mozgu neandertálca, pravdepodobne ženy. Tá zahynula pred 102 tisíc rokmi, asi otravou z výparov, spadla do vody, po rozložení mozgu sa lebečná dutina naplnila minerálnou vodou a z usadenín vznikol odliatok. Vzácny nález sa v súčasnosti nachádza v Národnom múzeu v Prahe, vypĺňajúc tak poslednú vôľu profesora Petrboka. Po následnom prieskume lokality sa našlo tiež viacero archeo artefaktov. A tradujú sa legendy o nájdení ďalšieho mozgu maďarským archeológom Bélom Hajtsom či nájdení celej kostry českými turistami. Obidva nálezy sú ale nezvestné, respektíve nepotvrdené. Za zmienku ešte stojí nájdenie železného kosáka, ktorý je momentálne považovaný za najstarší železný výrobok na území západnej, strednej a severnej (!) Európy.
Lokalitu prejdeme dookola celú, popozeráme, vyjdeme aj hore na kopu. Najväčším našim problémom v turizme nie je nedostatok atraktívnych miest alebo ich vybudovanie a sprístupnenie. Našim najväčším problémom je ich následná údržba. O lokalitu Hrádok sa viditeľne už dlhšie asi nikto nestará. Zarastené a zanedbané miesto, na sochách a rekvizitách v archeoparku už vidno zub času, nejasný prístup ku skale... Dá sa to zniesť, ale je to škoda.
Opúšťame miesto a prechádzame celou dedinou. Chceme vyjsť na lúky smerom do urbariátu susednej dediny Hozelec, kde sú tzv. Gánovské slaniská. Ideme tentoraz za vodou. Okrem toho, že je v Gánovciach menšie termálne kúpalisko, vytvorila voda okrem neandertálcovej skaly aj iné pekné prírodné úkazy.
Akonáhle vyjdeme zo zastavanej časti obce, prichádzame k prvému z prameňov minerálnej vody s názvom Hozelčanka. Minerálka zadarmo, len trochu zapácha. Čítam tabuľku s kompletným zložením a definíciou prameňa. Voda vyteká obďaleč ďalej a vytvára z usadenín vápenatú platňu.
Trochu podídeme a tak prichádzame ku "slávnemu" Hozeleckému gejzíru. Teraz však nestrieka a sedia pri ňom ľudia, preto ideme k ďalšej travertínovej skale opodiaľ, s nie prekvapivým názvom - Biely kameň. Zo skalného brala vyteká voda, pričom vytvára jazierka a taktiež zaujímavé obrazce a útvary. Zdá sa, že aj táto oblasť je obľúbeným miestom miestnych. Stretávame viacero skupiniek ľudí, od dôchodcov až po rodiny.
Od plačúcej skaly sa vyberáme k druhému z prameňov, tento sa volá Kvašnica. Menej zapácha a zo všetkých vôd bol tento prameň najchladnejší. Akurát odchádza pán s fľašami plnými vody. Posedíme tu na malej lavičke, pofajčíme.
Ideme naspäť, gejzír by už mal byť čoskoro aktívny. Najprv nás ale zaujme praveká scenéria, ktorú vytvára voda vytekajúca z jazierka gejzíru. Biele vápencové plochy farebne osviežujú zelené riasovité rastliny s vodou. Táto scenéria ma fascinuje.
Pri gejzíre čakáme ešte hodnú chvíľu. A nie sme sami, rozprávame sa s chlapíkom, ktorý prišiel na bicykli z Popradu aj s barlami, bez ktorých nevie chodiť. Prišiel sa okúpať v liečivej vode. A konečne začína z rúry tiecť voda. Najprv len opatrne, ale nakoniec dosiahne voda slušný prietok. Celé divadlo trvá okolo tridsiatich minút.
Gejzír v Hozelci vyvŕtali v roku 1977, v rámci výskumu tunajších spodných vôd. Voda vyviera z hĺbky 110 m, keď sme tam boli s bráškom, doba medzi dvomi erupciami bola asi hodina a pol.
Slnko zapadá a začína byť chladno. Poberáme sa a začínam sa neskutočne tešiť na ďalšie krásne miesto, ktoré určite onedlho navštívime.
Výlet sa uskutočnil vo štvrtok 12. októbra 2023
