Jurgow bol tiež kedysi takou dedinou. Tak som sa tam trochu neskôr ráno, okolo pol deviatej, odviezol na mojom milovanom Punte. Ráno totiž stíham ešte odviezť Lukyho do škôlky, manželku ku kamoške na kávu a ja môžem vyraziť do Poľska.
Po ceste jazdím podtatranskou oblasťou a všímam si, že momentálne je jeseň naozaj krásna, zlatá a červená. Najmä v Tatranskej Kotline a Ždiari, kedy prechádzam alejami jesenných stromov. Celá cesta bola naozaj veľmi príjemná a pohodová.
Na začiatku dediny sa objavujem pomerne rýchlo. Parkujem na veľkom parkovisku pri zjazdovke v Jurgowe, zadarmo. Áno, práve lyžovaním je Jurgow známy, väčšina ľudí mi ho spomínala v súvislosti s týmto a aj sused Igor ma tam posiela práve v zime. Ja idem ale teraz, na jeseň.
Rozhodujem sa vyšliapať po zjazdovke hore, chcem nájsť boží výhledy na Tatry, čo by tu mali byť. Hore je parádna drevená reštaurácia, samozrejme teraz mimo prevádzky. Sadám na lavičku čo je tam a musím povedať, že výhľad bol fakt parádny. Tuším je odtiaľ vidno Rysy i Mengusovské štíty, ostatné nepoznám. Počasie je excelentné, je veľmi teplo a nádherne.
Po dobrej hodinke schádzam dolu a presúvam sa priamo na druhú stranu cesty, kde sa oproti zjazdovke nachádzajú zaujímavé drevenice. Na poľane Podokólne je umiestnených 56 salašov, ktoré boli prevezené po roku 1879 z Belianskych, Jaworzynskych Tatier. Jurgow vtedy stratil tamojšie pastviny a knieža Hohenlohe na tomto území ustanovil lovecký revír. Prevezených bolo vtedy cca 100 takýchto salašov a ešte do prvej štrvtiny 20. storočia usadlosť fungovala ako tzv. letná pastierska dedina. V súčasnosti je skupina salašov významnou historickou pamiatkou pastierskej kultúry.
Hneď za drevenou dedinou schádzam ku potoku Javorinka a trochu ďalej ku jeho sútoku s Bielou vodou. Chcem totiž fotku horskej rieky v pozadí s horami. Voda je tu naozaj impozantná. Kamenné brehy, kľukatiaca sa voda, tyrkysová voda. Fakt pekné a príjemné. Opodiaľ kempujú nejakí Poliaci. Trávim tu pri rieke nejaký čas.
Potom hľadám cestu späť k autu. Prechádzam chvíľu lesíkom, nachádzam asfaltovú cestu a nasadám do auta. Potrebujem ísť ešte priamo do Jurgowa. Chcem nájsť drevený kostol sv. Sebastiána. Všetko je bezproblémové, pretože ho nájdem hneď a parkujem priamo oproti kostolu. Kostolík je veľmi pekný, útulný. V parku sú dva veľké stromy, teraz so žltými listami, prilepenými k stenám kostola. Závidím Poliakom to neuveriteľné množstvo týchto drevených sakrálnych stavieb.
Výletík ukončím ešte na Statku Soltysow. Ulička medzi pôvodnými drevenicami je malebná, panuje tam dobré svetlo a cítim sa tam dobre. Takéto prostredie už dobre poznám z našich Zamagurských dediniek, v celej oblasti žili podobní ľudia.
V minulosti som už o histórii tohto regiónu písal, bývalé slovenské obce som spomínal v článku o Poľskom Zamagurí. Prichádzam k požiarnej stanici dobrovoľného hasičského zboru dediny, ktorá má na fasáde nápis v slovenčine : Bohu na slávu - Ľuďom na pomoc. Jurgow už ale zabudol na svoju slovenskú históriu, tak ako aj ostatné bývalé slovenské obce.
Výlet sa uskutočnil v pondelok 17. októbra 2022.
