A je to vskutku tak : konečne mám čas, počasie je fajn a nie som zase chorý. Preto neváham a napriek časovému zhonu organizujem tento mini výlet. Ideme opäť s bratom Jokom a keďže sme obidvaja deň predtým boli na tretej očkovacej dávke proti Covidu, volím len jednoduchú vychádzku, kde sa veľmi neunavíme. Ako ale večer obidvaja zisťujeme, očkovanie nás predsa len riadne preskúšalo. Ale nie o tom som chcel.
Dnešný cieľ padol na miesto kvázi podľa Lukášovho autistického plánu a vyberám si možnosť ďalej mapovať moje obľúbené Zamagurie. Cesta nás zavedie do poľskej dedinky Kacwin. V súčasnosti poľskej ale nie vždy tomu bolo tak. Túto skutočnosť ale snáď opíšem v ďalšom článku, pretože ako to už u mňa býva (isto to mnohí poznáte), keď prejdem jednými dverami, otvoria sa mi tým ďalšie a nabudúce by som si chcel prejsť poľskú časť Zamaguria. Toľko prezradím.
Ráno zavelím obligátny čas 06:00, pretože sa vždy chcem vyhnúť prípadným davom ľudí. Ideme cestou do dediny Veľká Franková, prostredia, ktoré poznáme z minulých ciest. Za dedinou smerom na Osturňu pri cyklistickom rázcestníku je nenápadná odbočka k vychýrenému poľnohospodárskemu družstvu, kde robia syry svetovej kvality. V jeho tesnej blízkosti je jedna biela kaplnka a hneď oproti nej je náš prvý cieľ. Dnes sa budeme totiž naháňať za vodopádmi.
Na potoku Kacwinianka sa vytvorili tri pomerne pôsobivé vodopády a prvý z nich máme priamo pod sebou. Frankovský vodopád, známy tiež pod menom Konská baňa nie je nijako označený a cestu k nemu nájdete len intuitívne. Vlastne je označený, ale primitívnu tabuľku so šípkou sme našli ležať v poli prikrytú snehom. Vodopád je zamrznutý, napriek tomu veľmi pekný a prístup k jeho dobrej fotografii nerobí problémy. Som nadšený a teším sa, že to bude dnes príjemný výlet.
Pokračujeme ďalej po ceste, ktorá sa mení na cyklochodník do Poľska, vytvoreným pravdepodobne v rámci cezhraničnej spolupráce cykloregiónu Tatry. Pozor, ďalej je už zákaz vjazdu pre motorové vozidlá v oboch smeroch. Prichádzame k peknému drevenému prístrešku, s označeniami, mapou a textom "Zapraszamy". Prekročili sme teda už hranicu. Poliaci majú ten svoj vodopád pekne označený, vedú k nemu schody so zábradlím. Prosto cudzina, no.
Druhý vodopád Kacwin má aj alternatívny názov Poľská baňa a my zažívame prvé sklamanie, pretože sa nevieme dostať priamo pred neho, terén nám to nedovolí. Fotím ho teda len zhora, čo nedovolí vystihnúť naplno jeho pôvab, nakoľko sa mi javí aj väčší a vyšší ako predchádzajúci vodopád. Čo už, burácajúca voda ukľudňuje.
Pokračujeme krátko po ceste ďalej a to sa dostávame už do samotnej dediny Kacwin. Dedina nás víta ospalo, my si všímame miestny Kostol Všetkých svätých a počúvame omšu v poľštine, ktorá sa vysiela z reproduktorov na kostole. Trochu prechádzame dedinou, chcem totiž nájsť posledný z vodopádov, ktorý je priamo tam.
Nachádzame ho, ale beda ! Vodopád Mlynarzka, ktorý ja zhora odhadujem na výšku nejakých troch metrov, ale neskôr sa dočítam, že by mal mať hádam aj tých metrov sedem, je úplne neprístupný ! Z oboch strán je potok lemovaný oplotenými pozemkami s domami a my ho teda vôbec nevidíme v plnej kráse. Fotím ho teda len z mosta, kde ho vlastne vôbec nie je vidieť. Toľká škoda a naše rozčarovanie.
Hľadám teda záložný plán a navrhujem ísť sa pozrieť na priľahlé miestne kopce, aký je tu vlastne výhľad. Dôjdeme až ku indiánskej osade (!), ktorá funguje ale len v lete a pozrieme si aspoň priľahlé kopce, Sadecké Beskydy a Pieniny. Chvíľu spočinieme a po ceste naspäť odfotím ešte Tatry, ktoré vidno aj odtiaľto.
Síce opäť nenaplnené očakávania, napriek tomu som však akosi spokojný. Počasie bolo pekné, vzduch úžasný, pobyt v prírode je vždy blahodárny. Cieľ odškrtnutý a môj zrak sa teda upiera na ten ďalší. Nech už sme tam !
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 09. januára 2022.
