No, "mestskej" časti. Kto Kvetnicu už navštívil, vie, že je to malý drahokam uprostred hôr. Nádherná príroda pohoria Kozie chrbty, s bukovými a hlavne dubovými lesmi, dotváraná božským kľudom a zároveň kúpeľnou a banskou históriou.
Do areálu bývalej Špecializovanej nemocnice respiračných chorôb (založenej už v roku 1920 !) prichádzame s bráškom Jokom pred deviatou. Cieľom je dnes obehať nepreskúmanú časť Kvetnice, naľavo od hlavnej cesty. Prebehneme cez pomerne impozantný nemocničný park, aby sme sa mohli napojiť na modrú značku, vedúcu na Zámčisko.
Vrch Zámčisko (921 mnm) nie je najvyšším kopcom Kozích chrbtov, traduje sa však, že tu kedysi stál tzv. Popradský hrad. Pravdepodobne išlo o strážnu pevnosť, čo potvrdzuje aj niekoľko nájdených archeo artefaktov.
Cesta vedie v tesnej blízkosti stále aktívneho kameňolomu Dubina, kde chlapi vytrvalo odhrýzajú z masívu Zámčiska. Na vrchole nájdeme niekoľko informačných tabúľ a popisnú tabuľu výhľadu. Najmä hrebene Nízkych Tatier a Slovenského raja zaujmú vaše oči. Stretávame rodinku, ktorej robím vrcholovú fotku a taktiež tetu, ktorá nás varuje pred medveďmi a hadmi.
Do Kvetnice sa vraciame lesnou cestou. Po vstupe do zastavanej časti na mňa veľmi príjemne pôsobia nízke bytovky socialistického typu - rozumej, v akom krásnom lesnom prostredí súdruhovia byty vystavali. Ideme teraz ale hľadať baňu.
Na Kvetnici je viacero starých dôkazov o banskej činnosti. Ako napríklad dve štôle - štôla Strieborná a štôla sv. Heleny, túto však po ceste nejako míňame. Striebornú nachádzame neďaleko v lese. Zaujímavé miesto, avšak zatarasené ťažkou železnou bránou, takže sa dnu nepozriete. Nevadí, cesta späť netrvá dlho.
Poslednou zastávkou mala byť obľúbená oblasť na rekreáciu miestnych Popradčanov - zatopený lom v Kvetnici. Vyberáme cestu lesom, ktorá začína netypicky - schodami, v tesnej blízkosti asi bývalej hlavnej administratívnej budovy. Vôbec po celej Kvetnici nájdete niekoľko schátraných objektov, ktoré priam pozývajú na urbex.
Cesta lesom je mega príjemná, chodník je široký a udusaný, ako stvorený na trailový beh alebo cyklotrail. Prichádzame takto k lomu zhora, dívame sa z najvyššej terasy. Voda odtiaľto hrá všetkými odtieňmi tyrkysovej. Keďže je dnes opäť nádherný deň, dole sa to hemží ľudskými mravcami. Okolo nás prebieha niekoľko psov. V okolí lomu je rušno. Fotíme na vyhliadke a skúsime sa dostať dolu.
Priamo pri vode je to slušne udržiavané, niekoľko lavičiek, infotabúľ, malé mólo, dokonca toalety a lehátka pre návštevníkov ! Voda je už na mňa príliš studená, omočím len nohy. V jazere sa ale kúpe pomerne veľa ľudí. A ešte viac sa len tak opaľuje.
Zatopená časť lomu dosahuje hĺbku 22 metrov, potápačov ale dnes nestretávame. Je veľmi teplo, preto privítame chládok v tieni pri vode. Pohľad na skalnú stenu týčiacu sa nad vodou je zaujímavý a posedíme hodnú chvíľu. Príjemné miesto s energiou, akú dodá len voda.
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 10. septembra 2023.
