Malá Franková

Písmo: A- | A+

Konečne vyrážam, po tak dlhej dobe, ktorá sa mi zdá ako večnosť. Už som potreboval dobiť batérie. Zase na Maguru, podľa plánu, do Malej Frankovej. Podarilo sa ?

Pravdupovediac, tento výlet bol trochu sklamaním. Ale vo viacerých veciach nový, zaujímavý a v konečnom dôsledku prínosný. Čiže môžem predsa len hlásiť spokojnosť. Ale po poriadku.

Ráno vyrážam o 6:00, nech mám k dispozícii tú najkrajšiu časť dňa dostatočne, neskôr sa už má zatiahnuť. Prvou novinkou je, že necestujem tento krát autobusom, mám v pláne doraziť na miesto svojim pred nedávnom kúpeným autom, ktorému sme dali názov "čierny blesk". Síce tu odpadáva čaro cestovania hromadnými prostriedkami, ale aj toto má predsa niečo do seba a hlavne, otvárajú sa mi týmto nové možnosti rôznorodého charakteru. A nejdem dnes sám ! Prekvapuje ma môj brat Joko záujmom o výlet do Zamagurských lesov a tak vyrážame spolu. Čiže všetko super !

Cesta prebieha v kľude, po ceste si treba dávať pozor na výrazné serpentíny, typické pre horské priechody. Na miesto dorážame už pred siedmou, parkovisko si vyhľadávam pred miestnym cintorínom v obci Malá Franková. V dedine je kľud, nič iné by som ani neočakával, ak viete, kde sa táto dedina vlastne nachádza. Dedina na jednom z mnohých "koncov sveta" síce ešte nenaberá úplne charakter takmer vyľudnených víkendových usadlostí v lese pri lyžiarskom stredisku, ako napríklad susedia v Jezersku alebo Osturni, ale má na to nábeh. Aj kvôli tesnému susedstvu so známou Bachledovou dolinou.

Krátko po príchode vyzerám hneď náš prvý cieľ. Ten je totiž priamo pred nami a mal byť len malým bonusom po ceste. Obkolesený cintorínom stojí v centre dediny rímskokatolícky Kostol sv. Jozefa, ktorý je z dreva. Je celkom fotogenický, ale na zaujímavosti mu uberá fakt, že do dnešnej podoby bol upravený až v 90 - tych rokoch minulého storočia, aj keď kostolík tu stál dlhšie, od konca 19. storočia vo forme kaplnky. Dnu sme sa nedostali, ideme teda do lesa.

Kostol sv. Jozefa
Kostol sv. Jozefa (zdroj: Majerčák Lukáš)

Vraciame sa teda späť dedinou, ku jej dolnému koncu. Prídeme k turistickému rázcestníku a smerujeme do kopca. Cieľom je kopec Furmanec (1 038 mnm), o ktorom som čítal odporúčanie na výlet v prípade pobytu v Malej Frankovej a dúfal som vo výhľady na Belianske Tatry a okolitú prírodu. Tu zmienim fakt, že dnes so sebou nesiem po prvý krát svoju novú zrkadlovku, ktorú chcem otestovať, avšak počas cesty zisťujem, že ešte vôbec neviem s takýmto prístrojom fotiť. Prijímam teda rozhodnutie, že na najbližšom "veľkolepom" výlete beriem teda so sebou svoj osvedčený ultrazoom, lebo tam budem jednoducho chcieť dobré fotky.

Belianky
Belianky (zdroj: Majerčák Lukáš)

No a je čas ozrejmiť, že prečo sklamanie. Cieľ, ktorý som si vybral, nie je vôbec hodný samostatnej návštevy a ja sa vôbec po prvý krát mýlim vo výbere pre mňa atraktívneho miesta. Pri rozhodovaní sa kam ísť, zbieram informácie hlavne z internetu, odporúčaní ľudí, kvázi bedekrov a kníh a tentokrát som sa sekol. Toto odporúčanie bolo scestné. Totiž : kráčame po žltej značke hore väčšinu cesty lesom, len výnimočne vykuknú cez stromy Tatry a cesta nie je ničím výnimočná ani zaujímavá. Taká klasika cez les. Zrazu sme na mieste a vôbec nič nenaznačuje vrchol kopca - samozrejme okrem rázcestníka na vrchole. Som z toho mierne rozčarovaný, musíme teda niečo vymyslieť.

Prístrešok
Prístrešok (zdroj: Majerčák Lukáš)

Po ceste stretávame dve líšky a jednu jelenicu, z čoho sa úprimne teší môj bráško a ja sa tak teším s ním a z neho. Rozhodujeme sa pokračovať po značke, prechádzame kopcom Hrb (1 100 mnm), takisto zalesneným a predlžujeme si cestu tak až do Bachledovej doliny. Takto vnímam aj zmysel tohto chodníka - ako spojovník Bachledky so Zamagurím. 

Dolina
Dolina (zdroj: Majerčák Lukáš)

V Bachledke sa utáboríme na lyžiarskom svahu, v tesnej blízkosti Chodníka korunami stromov. Pozeráme na obmedzený výhľad na Belianske Tatry. Veľmi nefotím, Bachledovu dolinu budem mať ako cieľ v budúcnosti. Kecáme, fajčíme IQOS a tak. Počasie zatiaľ veľmi príjemné. Až tu stretávame prvých ľudí, cyklistu čo si to rýpe dole a naopak ľudí, ktorí smerujú hore. Veľký obdiv má u mňa slečna liliputánskeho vzrastu, ktorá si to nebojácne šinie do prudkého svahu. Sila ducha v priamom prenose.

Frankovský potok
Frankovský potok (zdroj: Majerčák Lukáš)

Cestu späť volíme od ústia svahu, späť po asfaltke do dediny. Cesta príjemne ubieha a už sa aj začína pomaly zaťahovať. Spolu s bráchom hodnotíme ale výlet nakoniec pozitívne, videli sme nové miesta, nové cesty, ďalšie miesto na mape mám vybielené. Pekný slnečný deň v prírode a navyše s rodinou nemôže byť v žiadnom prípade na škodu. Môžem teda začať rozmýšľať ako a kam a s kým nabudúce. 

Výlet sa uskutočnil v sobotu 24. júla 2021. 

Skryť Zatvoriť reklamu