Moja druhá návšteva Haligovských skál v živote a keďže Pieniny milujem, neváhal som zavítať sem opäť ani chvíľu. Navyše, tá prvá návšteva pred rokmi nedopadla úplne ideálne, takmer až katastrofálne - poviem len, že veľmi dobrá zásada pri túre je, neoddeľovať sa od svojej skupiny a keď už, tak mať pri sebe aspoň nabitý mobilný telefón.
Ráno vyrážame s bračekom Jokom o ôsmej ráno, v Haligovciach parkujeme pred miestnou základnou školou. V obci vládne hustá hmla a od cesty tentokrát vôbec nevidno pôsobivý skalný masív, ktorý si pamätám z minula. Máme v pláne vyliezť medzi skalné bralá priamo z dediny po zelenej značke. Značenie je po celej trase veľmi dobré, napriek tomu sa mi nepodarí trafiť prístupovú cestu, pretože rozum asi ostal v aute. Nakoniec po blúdení medzi domami trafíme. Okrem zelenej značky sa do skál zvykne chodiť ešte po červenej z Lesnického sedla, ktorá je menej náročná a jej začiatok ponúka úžasné výhľady na druhú stranu do Malých Pienin.
Haligovské skaly sú chránený prírodný výtvor na rozlohe 61 ha, s nadmorskou výškou cca 850 mnm. V minulosti tu existovala od roku 1979 Národná prírodná rezervácia, dnes oblasť patrí priamo do ochranného pásma Pieninského národného parku. Tvorí ju ucelený komplex bizarných vápencových skalných veží (Biela, Červená, Sovia, Končistá, Hrubá) a útvarov s početnými žľabmi a jaskyňami, so vzácnou faunou i flórou. Pohyb v skalách je zakázaný, terén je značne nebezpečný, exponovaný, so suťoviskami. Najznámejšou z jaskýň je Aksamitka (pre verejnosť uzatvorená), kde podľa legendy pobýval odpadlícky bratrícky veliteľ Peter Aksamit.
Prechádzame touto časťou dediny, míňame kľudne pasúce sa kravy a stúpame okolo rozpadajúcich sa dreveníc, ktoré zvláštne dotvárajú obraz tejto časti krajiny. Nasleduje pomerne prudké stúpanie, kedy sa riadne zapotíme. Hmla ustupuje rýchlo a po vystúpaní tejto strmej časti inverziu už, žiaľ, nestíhame.
Na geniálnej vyhliadke pri chodníku rozkladáme tábor. Zamagurská zvlnená krajina je stále výnimočne fotogenická, pozorujeme pod nami Spišskú Maguru, v diaľke zase Belianske Tatry. Krásny kus krajiny, úžasný výhľad, neuveriteľné ticho. Pod nami vidíme prebehnúť líšku, sme radi, že to nie je medveď.
Snažím sa byť zásadovým a poctivým človekom, nerád porušujem pravidlá, ale tentoraz som sa nechal trochu strhnúť. Skúsil som nájsť legendárne skalné päťmetrové okno Zbojnícka brána, ktoré by sa malo nachádzať pár metrov pod nami. Útvar som našiel a pomohla mi k tomu najznámejšia aplikácia na turistiku.
Vrátili sme sa na chodník a vykročili ďalej, zelená značka stále stúpa a obchádza hlavný hrebeň skál, až na križovatku Pod Plašnou (840 mnm). Tu sa turista napojí na spomínanú červenú značku, ktorá má tiež označenie ako Pieninská cesta. Pohodovým chodníkom a tichým, príjemným prostredím sa presúvame smerom ku Červenému Kláštoru. Míňame vrchol Plašná (889 mnm), i rázcestník Vápenník (720 mnm). Až tu na Pieninskej ceste stretávame prvých ľudí. Celkovo je však oblasť málo a riedko navštevovaná, ideálna na trávenie času samého so sebou. Cesta vedie teraz na jeseň rozprávkovým bukovým lesom, opadaného lístia je toľko, že sa ním brodíme po členky.
Prichádzame do lúčneho Sedla Cerla (610 mnm), kde dlhšie oddychujeme. Ďalšie magické miesto na trase. Vidno odtiaľ vrchol Troch Korún i skalné útvary Siedmich mníchov. Celá cesta je vskutku malebná, rozplývam sa, milujem to tu. Pieninskú cestu tu opúsťame a pustíme sa dole naspäť do doliny lúčnou cestou, ktorá sa neskôr mení na "tradičnú", ťažkými mechanizmami poznačenú lesnú cestu.
Dole ešte treba prekročiť potok Lipník a nás veľmi nemilo prekvapí, že brod, cez ktorý chceme prejsť nie je pre peších vôbec schodný. Volíme alternatívu cez mostík, ktorý je podľa mapy neďaleko, no ani ten tam už nie je ! Nuž nič, obchádzame teda domy a polia po druhej strane, trmácame sa popri potoku, až kým nenarazíme na cestu s mostom. Na úplnom konci teda nemilé prekvapenie, ale ten pocit, ktorý nám dodala tunajšia príroda, sa len tak rozptýliť nedá a budeme z toho žiť ešte nejakú dobu. Celý okruh mal 8,7 km, s prevýšením približne 400 metrov hore i dolu, čistý čas cca 3 : 17 h.
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 17. novembra 2024.
