Leto je pomaly tu. Začínam rozmýšľať nad výsostne letnými aktivitami, ktoré môžeme spraviť len v lete. No a keďže nám náš pôvodne zamýšľaný plán nevychádza, lebo jeden člen výpravy pracuje, vyberám z môjho naplánovaného zoznamu jednu veľmi starú túru. A v Pieninách sme boli naposledy na jeseň, takže poďme na to.
Najprv sa potrebujeme dostať do obce Lesnica, ktorá leží takmer na poľskej hranici. Ráno vyrážame s Jokom o siedmej, počasie je dnes nádherné a po hodine cesty parkujeme na platenom a stráženom parkovisku pri Chate Pieniny v Lesnici. Chata leží na konci Prielomu Lesnického potoka a neskôr tu pri odchode platíme 4 eurá za celodenné parkovanie, čo je viac než priaznivá cena. Vyrážame do kopcov, neďaleko od parkoviska sa napájame na žltú značku smerom hore, pričom nás hneď na úvod víta solídny stupáčik na krátkom úseku.
Cieľom je prejsť na druhú stranu cez hrebeň do Poľska, pričom budeme prechádzať aj cez jeden z vrcholov Malých Pienin. Cesta sem vedie cez les, jediným miestom s nejakým výhľadom je Sedlo pod Šafranovkou, pričom sa pohybujeme priamo po hranici Slovenska s Poľskom. Jeden z hraničných pätníkov je priamo v strede chodníka. Šafranovka (poľsky Szafranowka) má nadmorskú výšku 742 mnm a stúpanie na jej kompletne zarastený vrchol stromami pred nás dáva pre dnešok posledný výrazný stupák. Ale sme radi, že sme zdolali ďalší kopec.
Priamo pod Šafranovkou sa nachádza horské stredisko Palenica, s rovnomenným vrcholom v nadmorskej výške 722 mnm. Kým doteraz sme nestretli po ceste nikoho, tak tu už začína byť plno. Lanovka, ktorá sem vedie, už vezie prvých návštevníkov. Schádzame teda zo Šafranovky aj my a ideme to tu obzrieť.
Na Palenici je turistická útulňa Gron a bobová dráha. V pozadí sa vynímajú Sadecké Beskydy, vidno tiež odtiaľto Tatry. Obdivujeme rôzne umiestnené skulptúry húb a zvierat, pretože tu majú pre deti pripravenú hru, kde musia nachádzať tieto jednotlivé sochy. Posedíme na lavičke, lúka je plná zaujímavých lietajúcich chrobáčikov. V zime sa na Palenici lyžuje, je to známe lyžiarske stredisko. Vedie sem lanovka a ja sa pohrávam s nápadom, že sa zvezieme a ušetríme tak čas, ale braček Joko je proti. Chce si to odšliapať. Tak dobre, idem si po turistickú pečiatku, lebo ich zbieram, odfotím starší poľský manželský pár, ktorý ma žiada o fotku a zamierime smerom dolu, do mesta Szczawnica. Zisťujem, že sa tu nachádzajú tiež minimálne dva cyklotraily, čo mi spôsobuje šimrání v oblasti vnitřních třísel. I keď trail vyzerá drsne, nie som si istý, či mám dostatočné skills na toto. Robím si k tomuto vnútornú poznámku.
Schádzame dole. Po ceste stretávame partiu mladých ľudí, ktorí sa nás pýtajú, či je to hore ešte ďaleko. Musím konštatovať, že je. Dole zase míňame partiu mladých Poliakov, ktorých odhaľujeme pri konzumácii ľahkých drog. Nuž čo, dnes je krásna, pohodová nedeľa. Našim cieľom je centrum Szczawnice.
Szczawnica je historické kúpeľné mesto, ležiace v nádhernom prostredí hôr, čiže sa prirodzene stalo regionálnym centrom pre rekreáciu a turizmus. V minulosti sa tu liečil tiež Henryk Sienkiewicz. Hneď po príchode cítim odlišnú atmosféru, typickú pre sídla takéhoto typu. Fascinuje ma viacúrovnovosť mesta - my sme dole v údolí potoka, pričom budovy sa tiahnu vysoko do kopcov. V minulosti sa mesto delilo na Szczawnicu Wyznu a Szczawnicu Niznu. Preštrikujeme sa uličkami na hlavnú cestu a začneme stúpať po ulici Zdrojowa do historického centra.
Kráčame po dokonale upravenej ulici, ktorú lemujú stromy, kvety, lavičky. Ideme popri malom potôčiku, v jednej z fontán sa ovlažujem. Vidíme sanatóriá, penzióny, hotely, reštaurácie. Takisto aj niekoľko opustených budov, šikovne zakrytých reklamnými a propagačnými banermi. Nachádzame prvé pramene, žriedla, pri ktorých sú vkusné drevené altánky, kde môže človek posedieť, oddychovať. Každé má svoj názov, jedno je Zdroj Magdalena, druhé zase Zdroj Waleryi. Tesne pred námestím je malé jazierko. Malebné, krásne, romantické.
Na Dietlovom námestí sa cítim ako v Rakúsku. Je tu ďalšia fontána, so sochou. Kúpeľná architektúra zaujme a bije do očí. V jednej z budov je tzv. Pijalna vôd, kde vám za poplatok načapujú vodu z jedného z viacerých prameňov, ktoré tu sú. Každý má svoj názov a keď vám zachutí, môžete si kúpiť celé fľaše tejto vody. Je to tu o vode, s priaznivými, liečebnými účinkami.
Opúšťame preplnené námestie. Naľavo je Horný park Adama Stadnického. Ideme sa schladiť do tieňa stromov. V horných etážach parku po prvý krát badáme miernu neupravenosť prostredia, lavičkám chýbajú dosky a tak podobne, čo je priam až kontrastné. Park je veľký a pretkaný uličkami. Celá Szczawnica je pretkaná uličkami. Motáme sa skrz ne, prechádzame viacerými ulicami, míňame kostol Sv. Wojciecha Biskupa Meczenika i všetky možné kúpeľné vily. Viacero z nich má svoje originálne názvy. Ešte jedna vec ma zaujala. Ako sú tieto historické budovy zrekonštruované do súčasnej podoby, pričom je zároveň zachovaný ich pôvodný historický ráz. Neviem, či to u nás takto dokážeme, my radšej prerobíme stavbu do nekultúrnej nevkusnej podoby.
Chceme ešte pozrieť druhý park. Dolný park je ohradený plotom, s niekoľkými vstupnými bránami. Vo vnútri tiež fontána i nežiadúce neduhy parkov ako takých, rozumej preplnené koše po party hard noci. Je tu ale veľmi pekné jazero, nadmieru fotogenické, v ktorom pláva viacero okrasných rýb. My spoznávame v rybníku japonské kapre koi.
Treba sa vrátiť späť. Čaká nás cesta po promenáde. Najprv popri potoku Grajcarek, neskôr už pôjdeme s Dunajcom po pravici. Spolu s nami ide nespočetné množstvo ľudí a cyklistov, miestami je až problém vyhýbať sa. Väčšinou ide o Poliakov. Slováci do Szczawnice asi nejako nedorazia. Chodník je rozdelený na cyklistickú a pešiu časť, pričom je lemovaný množstvom reštaurácií, obchodíkov, krčiem…asi takto nejako sa robí turizmus. A vôbec, celé prostredie v tomto poľskom meste vo mne budí dojem, že Poliaci sú už ďaleko pred nami a vedia to jednoducho robiť lepšie. Taký Červený Kláštor mi príde ako chudobný príbuzný.
Po ceste ešte na chvíľu zastavujeme na Chate Orlica. Keby sme sa mali všade zastavovať, vychutnávať atmosféru, tu si dať kávu, tam zase pivo, tak dôjdeme domov až v noci.
Celá túra mala čistých 11,2 km, ale prechádzkou po meste sme spravili určite tých kilometrov viac. Skvelý deň.
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 15. júna 2025.
