Keď sa stretnú okolnosti, že vyjde počasie, je čas a sú možnosti, vyrážam do krajiny skúmať miesta, kde som ešte nikdy predtým nebol. Súčasné podmienky lockdownu mi nedovoľujú prekročiť hranicu okresu, preto sa rozhodujem pre miesto v chotári mesta Spišská Stará Ves (SSV), kam ísť podľa pravidiel môžem. Je to viac - menej podľa Lukášovho plánu, čiže všetko je dnes alright.
Cesta prebieha tak ako aj posledné tri razy, celú cestu prespím a budím sa až na mieste. Tomu sa hovorí šetrenie síl. V meste obrovský kľud, tak ako aj vždy, keď do "Starejši" zavítam. Pritom história mesta nie je taká vágna, ako sa jeho súčasnosť môže zdať - v minulosti sa tu dva krát stretli uhorský s poľským kráľom na mierových rokovaniach (v 15. storočí kráľ Žigmund a kráľ Vladislav a potom kráľ Matej Korvín s Kazimírom Jagelovským) a keď niekam prišiel kráľ, to už bolo niečo a ten samozrejme nechodil len tak hocikde. The rest is history.
Od autobusovej stanice sa vydávam smerom ku hraničnému priechodu Lysá nad Dunajcom, mestskej časti Starej Vsi, priamo k budove colnice. Cestou míňam pomerne veľké množstvo opustených priemyselných budov, teraz už chátrajúcich, asi ešte stále symbol a výsledok divokej privatizácie. Celé to pôsobí dojmom periférie veľkomesta. Colnica je takisto opustená a priechod je uzatvorený dvomi kamennými blokmi položenými na ceste.
Hneď za colnicou je poľná cesta, smerujúca do lesov, míňam malý cintorín a pokračujem bahnitým terénom za cieľom. Dnes som zvolil nesprávny typ obuvi, vysoké a ťažké topánky sú mi dnes zbytočné. Myslel som si, že v lese bude sneh. Snehová pokrývka je ale preč a aj terén je jednoduchý a vychádzkový, i keď blatistý. Na takýto typ výletu mám vysoký model Mc Kinley Trekker Leder, ale celú cestu spomínam na svoje nízke Merrelly, čo som nechal doma.
Prvý krát dlhšie zastavujem pri prírodnom úkaze, ktorý na Starovinskom potoku vytvorili majstri bobry. Ich dokonalá práca pri stavaní hrádze vytvorila na potoku jazierko, ktoré sa v rannom svetle leskne ako zrkadlo. Takmer híkam. Veľmi ma teší početná prítomnosť bobrov v našom regióne, zdá sa, že stačí zájsť trochu hlbšie do lesa alebo na odľahlejšie miesto a je tam bobria hrádza.
Príroda sa prebúdza len veľmi opatrne. Je akoby na začiatku. Stromy a kríky majú len maličké púčiky, tráva len začína rašiť. Všetko je ešte poznačené nedávnou prítomnosťou zimy. Jar ešte ani zďaleka nenabrala na plnej sile.
Po príchode do cieľa - Šefčíkova samota - ostávam mierne prekvapený. Domček učupený na kraji lesa, v tesnej blízkosti štátnej hranice s Poľskom. Netušil som totiž, že budova bude opustená a kupodivu úplne otvorená a nechránená. Niekde plot stojí, staršie oplotenie je už ale na zemi. Obzerám okolie, odpadkov je len minimum, miesto asi časté návštevy nezažíva. Odvážim sa vojsť aj dnu. Interiér aj pivnica sú zničené, niektoré steny sa aj rozpadajú, preto našľapujem len opatrne, aby som sa niekam neprepadol. V jednej z izieb je posteľ vystlaná senom. Asi poskytuje niekedy útočisko pastierom oviec. V bývalej záhrade je kríž s Ježišom, vyzerá ako z filmu Exorcista 5.
Neďaleko od domu nachádzam ďalší kríž, tentoraz aj s tabuľkou a nasledovným textom : "Margita Adamčik, R. Šefčik, Tu tragicki zahinula, Zdravas marija, U.1913, Z.15.IX.1965". Po mojom príchode domov mi kamarátka Natally sľúbi, že skúsi zistiť o tom viac, nakoľko pochádza zo "Starejši". A dodržala slovo. Zdá sa, že pani Adamčíková zahynula pod rohami býka, ktorý ju tam na kopci mal usmrtiť. Napriek tomu sa potom medzi ľuďmi hovorilo, že pán Šefčík vraj mal s jej smrťou niečo spoločné, aby sa dostal k majetku samoty. Reči sa hovoria, pravdu sa ale už nedozvieme.
Následne sa ešte rozhodujem, že vybehnem na priľahlý kopec, odfotiť moju milovanú magurskú scenériu a všadeprítomné Tatry. Hore trávim hodnú chvíľu, oddychujem, zhlboka dýcham, nabíjam sa zo Slnka. Počasie je nádherné, fúka iba trochu silnejší vietor. Rozmýšľam čo ďalej a vyberám si ďalší cieľ. Medzi Lysou nad Dunajcom a SSV sú malé vodné nádrže, priamo pri Dunajci a zvyšok času chcem stráviť tam. Po ceste k tomuto miestu nachádzam ešte v lese (!) dámske slnečné okuliare značky Ray Ban. Radšej by som bol za Oakley, ale vďaka aj za tieto dary, ha ha.
Prichádzam na miesto kde nie je ani nohy. Je tu niekoľko menších rybníčkov, najväčší z nich sa volá Nokle a má rozlohu 1.5 ha. Obchádzam to tam všetko dookola a nakoniec sa usádzam na lavičke. V okolí je už značný neporiadok, zdá sa, že je to obľúbené miesto chlastajúcej mládeže. Po chvíli vskutku prichádza partia troch mladých dievčat, zdá sa ale, že prišli športovať alebo cvičiť. Môžu mať tak okolo 15 rokov. Jedna z nich sa vyzlieka do športovej podprsenky. Hmm, dobre. Mne je tak akurát aj v softshellovej bunde. Autobus mi ide až o nejaký čas, tak si ľahnem na zem a sledujem hladinu jazera, potom zavriem oči a rozmýšľam...
Kam pôjdem nabudúce ? Zdá sa, že sa budem musieť vrátiť o pár kilometrov späť, viac doprava, za ďalší kopec... Teda, ak lockdown povolí.
Výlet sa uskutočnil v sobotu 10. apríla 2021.
