Nevidel ju poriadne ale vedel o nej, že je krásna a chcel sa s ňou už konečne stretnúť pretože bez nej veľmi trpel. Prvýkrát ju stretol v parku. Prišla nečakane ako letný vánok. Mala na sebe dlhé, čierne šaty na ktorých mala rôzne vzory a na tvári mala čierny priesvitný závoj, cez ktorý jej bolo vidno len jej nádherné hnedé oči. Keď ich zazrel nevedel sa od nich odtrhnúť a napriek tomu, že z nich cítil akýsi chlad nevedel sa ich nabažiť. Na ten deň si už veľmi nespomínal. Matka mu neskôr povedala, že jedného dňa s ňou bude žiť naveky ale ona to tak nechce. Nechcela aby ju opustil. Potom sa aj rozplakala ale on jej povedal, že s ňou chce byť pretože bez nej sa veľmi trápi a trpí. Matka sa však stále snažila o to, aby sa s ňou už nestretol. Chodila s ním za rôznymi odborníkmi a snažila sa mu pomôcť. Tomu sa však už nedalo zabrániť. Aj on sa jej pravdaže bál, nevedel aké to bude, a ako sa má správať keď sa s ňou opäť stretne. Vedel, že mu bude chýbať jeho rodina, pretože ak s ňou pôjde rodinu už neuvidí. Na jednu stranu s ňou chcel už veľmi ísť, pretože jej krása ho úplne očarila a pri nej ho ako keby všetko prestalo trápiť, no na druhej strane sa jej aj trochu bál a bol nervózny.
Druhýkrát sa s ňou stretol už doma. Vošla do bytu bez pozvania a opäť úplne nečakane. Znovu ho očarila jej krásou a ladnými pohybmi. Chcel ju objať, chcel sa dotknúť jej nádherných rúk. Chcel sa rukami prehrabnúť v jej hustých a lesklých vlasoch a chcel ju pobozkať. Tentoraz s ňou bol dlhšie ako minule, dokonca videl celú jej tvár a už keď sa jej chcel dotknúť zrazu sa zvrtla a odišla tak rýchlo ako aj prišla. Odvtedy na ňu myslel už skoro stále. Takto sa to vlieklo už pomerne dlho a jeho rodina si oňho už začínala robiť starosti, pretože sa im strácal pred očami. Ledva sa s nimi rozprával a myslel iba na ňu...
Po pár mesiacoch to však už bolo lepšie. Znovu sa začal smiať a komunikovať a vyzeralo to tak, že z najhoršieho sa už konečne dostal. Všetci sa tešili z toho zlepšenia..
V jeden chladný večer ležal sám v posteli keď zrazu niečo započul. Jeho dvere do izby sa otvorili a stála tam ona. Pomaly k nemu prišla a usadila sa vedľa neho. Naklonila sa k nemu a pobozkala ho krátkym, chladným bozkom. Ich telá a duše sa spojili.
Pohreb sa konal o týždeň neskôr. Všetci prítomní smútili nad touto mladou stratenou dušou. Pomaly vložili jeho rakvu do vykopaného hrobu. Ona sa na to pozerala z diaľky. Nemohla tam však ostať dlho, ponáhľala sa ďalej konať svoje povinnosti. Už na ňu čakali ďalší....
