Volám sa Lukáš, ale všetci ma volajú ogi, čo je odvodené od môjho priezviska. Mám 20 rokov a pochádzam zo Starej Ľubovne, vyrastal som v tomto malom mestečku, ktoré mi veľmi prirástlo k srdcu. Som taktiež lídrom spoločenstva ON. (viac na www.SON.sk)
V skratke:
Vyrastal som v tomto malom mestečku a ako malý chlapec som bol stále vonku s kamarátmi kde sme hrali futbal, skrývačky..., dostal som sa aj do skautingu, kde som strávil niekoľko rokov a veľa mi to dalo, miništroval som, ale o pár rokov som už chodil poza školu, falšoval ospravedlnenky, stal sa ateistom- neveril v Boha. Potom nastal v mojom živote zlom a ON si ma znova našiel. Dostal som sa do spoločenstva, ktorého som teraz lídrom, chystám sa na misie do Angoly, plnia sa mi sny a zažívam mnoho úžasných vecí s ktorými sa chcem s vami podeliť. Ale ak chcete o mne vedieť viac tak si prečítajte o mne viac J.
Ak chceš vedieť viac (je to dobrovoľne :) )
Detstvo
Som chlapec, ktorý vyrastal ešte v dobe keď ihrisko bolo domovom detí. Celé dni sme trávili vonku. Hrali sme hry, stavali bunkre, vyrábali si zbrane, bojovali s inými partiami o územia, a domov sa chodili len najesť a vyspať. Moje detstvo som trávil buď vonku s mojou „kinder-mafiou“ alebo na dedine u babky, ktorá chovala plno zvierat od sliepok, zajacov až po kozy a prasatá a keď mi bolo málo chodil som ku krstnej kde mali aj kravy a koňa. (Pár krát som bol aj pásť kravy) S bratrancami, sesternicami a kamarátmi sme tam napríklad stavali na potoku priehrady a potom sa tam kúpali alebo člnkovali v drevených korýtkach.
V desiatich rokoch som sa taktiež dostal ku skautingu, v ktorom som zažil úžasné chvíle a taktiež dobrú výchovu k prežitiu.
Ako milovník prírody som mal aj mnoho domácich zvierat od škrečka, morčaťa, korytnačiek až po krabov a pavúkov. Ako malý som taktiež miništroval ako skoro každý chlapec. Moje detstvo bolo proste veľmi pestré a plné dobrodružstva.
Dospievanie
Približne v 7. ročníku sa začali veci meniť nechcelo sa mi chodiť do školy tak som začal falšovať ospravedlnenky (Mamin podpis viem doteraz :) ) Alebo som šiel k doktorke a tváril sa že mi je zle, raz som bol asi taký presvedčivý, že ma poslala až na ultrazvuk J. Ale nebolo to len o škole, začal som chodiť aj poza kostol a neskôr som úplne prestal veriť v Boha a presviedčal som iných, že neexistuje. Partia s ktorou som dovtedy bol stále von sa pomaly rozpadala a tak som nemal skoro nikoho. Môj život pre mňa nemal zmysel, nič ma nenapĺňalo ani poriadne nebavilo, žil som len tak zo dňa na deň. Potom som šiel na strednú, ale zostal som v Ľubovni kvôli skautingu, ktorý ma ešte bavil. Čoskoro ale vedúci mojej skupinky odišiel preč študovať a druhý sa odsťahoval za prácou a tým pádom skauting v Ľubovni pomaly skončil a s ním aj to posledné čo ma bavilo. Nemal som partiu a ak sme šli von so spolužiakmi tak len aby sme pili. Cítil som sa absolútne sám a nič ma nebavilo.
Nový začiatok - čas na zmenu
Raz (bolo to na konci 1. ročníka ) prišiel za mnou môj sused aj s kamarátom, ktorého som poznal zo skautingu, a spýtali sa ma či nechcem ísť s nimi na jeden kresťanský festival, ktorý pripravujú. Povedal som: „prečo nie? veď ako malý som počúval aj takú hudbu a môže to byť celkom pekný deň“ A tak som šiel na 1. ročník Breakfestivalu, ktorý mal tému daj si pauzu. Popočúval som nejaké kapelky, vykúpal sa s kamarátmi v potoku a zažil celkom pekný deň, ale keď prišla večer na pódium kapela eSPé a začala hrať, niečo bolo iné. Neviem to opísať proste sa zmenila atmosféra. Myslel som si: „ určite to musí byť Boh veď o ňom spievajú a hovoria.“ A tak som domov šiel plný radosti a nabudený, v očakávaní čo sa bude diať a presvedčení, že Boh existuje. Ale po prázdninách keď sa začala škola všetko sa vrátilo do pôvodných koľají a aj moja viera zmizla. O rok sa konal druhý ročník festivalu tentoraz s témou „čas na zmenu“ tak som si povedal: „ Idem tam, chcem zistiť aká je pravda, boli to len emócie, alebo Boh skutočne existuje?“ Keď som tam prišiel tak som čakal len na večer kým príde tá kapela čo pred rokom, a tentoraz už prišli ako projekt Godzone. Keď začali hrať opäť som to cítil niečo bolo iné, no tento krát som k tomu pristúpil inak. Povedal som „ Bože ak si to ty, ak skutočne existuješ, nech sa niečo zmení.“ a to som opakoval. Domov som už nešiel taký radostný ako pred rokom, ale opäť plný očakávania čo sa bude diať. Celé prázdniny som bol s tými kamarátmi, ktorí ma tam pozvali. A keď sa blížil koniec prázdnin vedel som, že teraz sa ukáže pravda a čakal som čo sa bude diať. Pár dní pred koncom prázdnin keď som bol s nimi von tak mi jedna z nich povedala či by som nechcel prísť k ním do spoločenstva na spoločné stretko. Nevedel som čo mám od toho očakávať, ale vedel som, že áno toto som chcel. Bolo to super stretko plné zábavy a radosti a po ňom som už zostal v spoločenstve. Najprv to bolo asi hlavne kvôli krásnym dievčatám, ktorých tam bolo a ešte stále je plno J. Postupne, už ale dievčatá neboli tým hlavným dôvodom prečo som chodil do spoločenstva, ale ťahalo ma tam množstvo iných vecí: rodinná atmosféra, radosť, nové veci a v neposlednom rade ON - Boh - Ocko. Môj pohľad na neho sa menil a stále mení a môžem len skonštatovať čo už raz povedal niekto múdry: „ Čím lepšie poznáš človeka tým viac vidíš jeho nedokonalosť a chyby - čím viac poznáš Boha tým viac vidíš jeho dokonalosť.“
Nielen prijímať, ale aj dávať
Už po pár týždňoch v spoločenstve som vedel že sa deje niečo nové a niečo krásne. Zažil som mnoho stanovačiek, výletov, víkendoviek a ... Môj život zrazu mal zmysel veľa som dostal a postupne prišiel čas aj dávať. Na konci školského roku bol ďalší ročník Breakfestivalu a tentoraz som stál už na druhej strane a to ako dobrovoľník v army workshope
.
Neskôr som išiel na detské tábory ako animátor. A od septembra som sa dostal do užšej skupiny vedenia nášho 40 členného spoločenstva.. O rok neskôr som zmaturoval a nevedel čo ďalej.
Začal som rozmýšľať o misiách, no nakoniec som išiel na vysokú školu študovať angličtinu, ale po 1.semestri som odišiel rozhodnutý, že idem na misie. Približne v tom čase, vo Februári som sa stal spolu s mojim kamarátom Ondrejom lídrom nášho spoločenstva, ktoré neskôr dostalo názov spoločenstvo ON.
V septembri som začal ročnú prípravu na misie u saleziánov, ktorá mi veľa dala a verím, že ma aj pripravila. V septembri som taktiež po polroku na úrade práce začal pracovať v jednej firme v Ľubovni, najprv na linke a neskôr ako skladník. Pracoval som dosť veľa väčšinou cez 8 hodín niekedy pred Vianocami aj 13hodín . No verím že to patrilo k mojej príprave na misie J. Ale zároveň aj do života, pretože aj o tom je príprava na misiu a aj misia samotná aby bol človek pripravený žiť s otvoreným srdcom. Nečakať na iných kým prinesú radosť a lásku, ale byť sám nositeľom zmeny, nenechať sa iba niesť prúdom, ale ísť tam kde nás ťahá naše srdce a robiť veci, ktoré sa zdajú byť bláznivé v očiach ostatných.
Tak to som ja. Ak si to prečítal až potiaľto,(tak klobúk dole neveril som, že to niekto skúsi J ) teraz ma trošku poznáš, ale ešte stále o mne nevieš skoro nič. J Ale verím, že to bude stačiť na to aby si ma pochopil aspoň trošku, a možno ma viac spoznáš v ďalších blogoch. Tak prajem ti nech to čo budem písať ti prinesie úžitok, radosť a nový pohľad na veci.
