No naštastie sme to našli a stihli. Narozdiel od tímu maďarov ktorých pretekár tam dobehol, ale nikto na neho nečakal lebo nestihli prísť. Pravdepodobne tiež blúdili No čoskoro dobehli ďalšie 2 tímy a za nimi v tesnom závese Martin. Wau super stiahli sme to. Potom cestou k autu si Martin všimol, že ideme okolo kukurice tak sme si povedali, že jednu by sme mohli priniesť Monike, ked v nej rak blúdila a bude to mať ako štafetový kolík A strašne sa na tom smiala a my všetci s ňou. Medzitým mal Štefan po Martinovi dobrú pozíciu a konečne behal s niekým, čo naplno využil a obehol RTVS. Tam sa naša šichta skončila a dávali sme štafetu druhému autu v najlepšej možnej pozícii akú sme vedeli vybojovať. Števa vystriedal Michal a už letel. Naše auto zatiaľ išlo na pizzu do Trenčína. Bolo vtipné chodiť okolo 2hej v noci po Trenčíne v tepláčkoch a šľapkách Dali sme si pizzu aj ked velmi do nas nešla. Síce sme boli všetci hladní, ale počas celého vikendu bolo ťažke dostať do našich žaludkov niečo, keďze hlavou sme boli v preteku. Až po poslednej etape sme sa upokojili a chuť sa dostavila. No čosi sme zjedli a šli na odovzdávku kde sme mali čas pospať si. No keď sme vychádzali z Trenčina všimli sme si čosi divné v chate. Michal tam posielal screenshot svojej adresy. Nevedeli sme co to znamena, ale mali sme zlé tušenie. A to sa aj potvrdilo, naše druhéauto zabludilo, kedze jej podobne ako nam predtym navigacia ukazala nejaku blbost a nestihli prísť na čas na odovzdávlu podobne ako maďari predtým. Ale čo sa čudovať veď Michal je rýchlejši ako auto a uz druhykrát za nim nestihli, takže Michal to bola vlastne tvoja chyba . Znervóznilo nás to, ale do 10min to naši stihli a už niekto bežal. My sme to už dalej nieriešili. Vytiahli sme spacáky a ľahli ku súputníkom ktorí tam uz boli naskladaní na asfalte pri hrádzi. Jooj ja som sa zas fajne vyspal a keď som sa zobudil tak okolo mň nebol nikto a slnko pekne svietilo. Iba organizanizátori mi povedali, že možno by bolo fajn nespať v strede cesty kadiaľ sa pobeži ale ešte sa mi nechcelo, a keď okolo mňa čoskoro prvý bežec ktorý doslovne prefrčal, tak sa mi až ozval žaludok a prišla nervozita, že toto budem musieť čoskoro zvládnuť, lebo od nás štartujem ako prvý. Tak som pomaly vstal a šiel k ostatným. Zrazu sme dostali studenú sprchu keď sme pozreli do appky Sme na 10.tom mieste a ďaleko vzadu ako v tepličke. Zistili sme, že naši v noci poblúdili ešte 2krát. A všetko čo my sme predtým vybojovali je stratené. Zostali sme sklamaní a jemne nazlostení, nemali sme chuť ani pokračovať. Bolo to ťažkych 15min, naozaj ťažkých a plných apatie. No potom sme sa na seba pozreli a vedeli sme, že nie nechceme skončiť takto. Ideme zabojovať, až dokonca vtedy Martin zacitoval: "a čo i dušu dáš v tom boji divokom..." A boli sme späť. Vedeli sme, že nás to nezlomilo smiali sme sa a tešili na túto výzvu. Chcel som napisať Danielovi do druhého auta, aká tam panuje atmosféra, ale nestihol som, lebo práve vtedy mi pípla správa od neho. "Ogi, my sme dnes bludili ... ja sa už chystám na svoju etapu pomaly, Rišo beží ... všetci sme v pohode akurát kus je cítiť sklamanie, oca a Zuzku to celkom mrzí" A cítili sme z toho podobnú rezignáciu ako u nás v aute 15min dozadu. No my sme už boli na inej vlne a tak sme im hned nahrali hlasovku v ktorej sme ich povzbudzovali, že nic sa nedeje a nech ich to nemrzi ved to sa stáva, lebo sme vedeli, že nemáme právo sa na nich hnevať, lebo sa to mohlo stať hocikomu a vieme, že ich to mrzi 100krát viac. A tak sme im povedali, že ich mame radi a nevadi my to vzdať nechceme nech idú do toho s nami zabojovať do konca a Daniel hneď odpísal, že pôjde do toho naplno tiež Atmosféra bola odrazu ešte viac radostná a my sme už boli hlavou pri behu motýliky v bruchu a nabudení ako lovecké psy. Vedeli sme, že nás čaká znova šialená naháňačka až do cieľa a znova pôjdeme dlho vzadu sami. Ja som od tej nervozity využil pre istotu 2x služby neďalekej rybárskej kadibudky a taktiež som začal pridávať videjka na facebook kde nás sledovalo mnoho ľudí ktorých podporu sme cítili počas celého víkendu, boli tiež súčasťou nášho tímu a bez nich by sme to nedali. A v tých videjkách som ich prosil o podporu, ktoru budeme teraz potrebovať a ona skutočne prišla Medzitým kým došli ostatní na druhom aute a tak sme ich privítali a skúšali stiahnuť na našu radostnú vlnu. Vtedy to bol taký silny moment kedy sa ukázalo, že sme tam ako tím a nie ako jednotlivci a držali sme pri sebe. Áno na tomto behu sa ukázali aj úskalia toho ísť ako tím a nie jednotilivec. Keď urobíte všetko super, ale niekto iný to pokašle. Ak by ste to urobili sami za seba tak ste len na seba naštvaní, ale ak sa to stane pri tíme tak vás to veľmi mrzí. No my sme naštastie nikoho nevinili, nekričali sme po sebe, ale boli sme tam ako rodina, ktorá za sebou stojí. Naozaj sme boli super tím a nielen bežci. |