Keď som sa v mojich pätnástich rokoch rozhodol stať hercom v mojej hlave a v myšlienkach vyzeral ten film úplne inak. Nádherne. Bolo tam všetko to po čom som túžil.
Úspech - Sláva - Peniaze
Áno písal sa v tom čase rok dvetisíc štyri.Po desiatich rokoch som sa z toho šoku okamžite prebral, keď po úspešných štátniciach a následných promóciách a “veľkou láskou v srdci” postavil povinne do radu k ďalším na sociálne a zdravotné odvody.
Až vtedy som si uvedomil: Ej toto bude, aleže veľmi veľká sranda.
Bez roboty, bez peňazí, ale s veľkou chuťou. S veľkou chuťou som sa, teda pustil do môjho životného hereckého dobrodružstva. Moja rodina a známi ma poznajú a vedia, že sa v živote “asi”nestratím aj keď ten môj prináša každodenné trapasy, ktoré bohužiaľ ovplyvniť neviem.
Alebo (ne)chcem? To už posúďte sami.
A ja Vám želám príjemné čítanie.
ROK
2014
Niekedy v lete.
Mám už za sebou prvý rok po štátnicach a promóciách na Vysokej škole múzických umení v Bratislave odbor herectvo a zaradil som sa do bežného života k povinne platiacim sociálne a zdravotné odvody.
Áno hovorovo povedané: voľná noha je noha na hovno a tobôž pre začínajúceho herca, ktorý túži hrať na veľkom javisku.Túži byť vo filmoch, úspešných seriáloch, ktorý sa túži stať presne tým hercom, o ktorom sa bude stáročia hovoriť: Bože ten Lukáš PAVLÁSEK. Pamätáš si ho?
Toto bol náš Jánošík, toto bol krásne zamilovaný Rómeo a najlepšie škrtiaci Othello.
Tento rok teda rok dvetisícštrnásť bol pre mňa, ale kľúčový. Kľúčový v tom čo by som chcel v živote dosiahnuť. Snažil som sa obzrieť späť za rokom dvetisícdvanásť a dvetisíctrinásť.Síce teraz čítate rok dvetisícštrnásť, ale dovoľte mi, aby som sa retrospektívne vrátil do roku dvetisídvanásť, aby som Vám vysvetlil prečo som sa rozhodol napísať túto knižku. Ak ste sa ešte nestratili v tom čo som Vám tým vlastne chcel povedať tak ste dobrý. Ja som sa stratil už dávno.
Dobre!
Tak teda budem pokračovať ďalej. Hovoril som si, že raz to predsa musí prísť tá veľká rola o ktorej sa bude hovoriť desiatky rokov a poctivo som čakal každý jeden deň na moju prvú veľkú hereckú príležitosť. Každý jeden deň som sa pozeral na telefón.Na ten telefón, ktorý mi zrazu jedného dňa zazvoní a ozve sa hlas toho najlepšieho producenta, ktorý ma osloví do úplne nového projektu a bez castingu.
Nebudete mi veriť, ale ten deň naozaj prišiel.Nebol to síce priamo producent veľkovýpravného filmu.
Nebola to rola o ktorej sa bude v kuolároch hovoriť.Nebol to žiadny hrdina, ktorého by som stvárnil na javisku najlepšie ako viem.Ale!Prišla práca. Bol to casting.Casting do reklamy, ktorú poznalo celé Slovensko a nielen Slovensko.Reklama, ktorá prerazila až k moru.Konkrétne do Chorvátska.Reklama, ktorá bola niekoľkokrát ovenčená cenami.Reklama, ktorá bola v telke do minúty na každom kanály niekoľkokrát denne. Zabudol som doplniť, že som túto prácu nakoniec dostal. Ako sa mi to podarilo? Čítajte ďalej...
Casting do r e k l a m y.
Ten casting bol zasa pre mňa opäť veľmi stresujúci.Snažil som sa k nemu pristupovať veľmi zodpovedne.Aby ste ma pochopili.Bol to síce casting do reklamy, ale ja som ho pochopil trošku inak. Jednoducho som nevedel o čo tvorcom ide. Postavil som sa na stred miestnosti, ktorá mala štyri biele steny.Predomnou bola umiestnená kamera a veľké svetlo, ktoré ma trošku oslepovalo.Na tričku som mal nalepené castingové číslo a zrazu sa ozval hlas: Predstavte sa nám. A to by som nebol ja, keby som opäť (ne)začal trapasom.
Dobrý deň a nahodil som tak umelý úsmev, že mi skoro vyskočila sánka.
A -
- bolo ticho.
Ticho bolo ešte hodnú chvíľu a tak si v duchu hovorím neboj nič Luky, všetko ide podľa plánu buď v pohode a začal som hrať scénku, ktorú som si pred vstupom do miestnosti mal prečítať.
Postavil som sa opäť na stred pred kameru.Teraz čítajte pozorne.
Zavrel som si oči a začal som dýchať.Pekne zhlboka.V jednej chvíli som tie oči opäť otvoril a srdcervúcim pocitom som zakričal na celú miestnosť. Zakričal som veľmi nahlas citoslovce “Ach”. Po líci mi stekali slzy a hodil som sa o zem, kde ležala moja imaginárna Júlia. Od veľkého žiaľu som sa schúlil do klbka, veľmi jemne herecky som ako “laň” nadvihol hlavu, pozrel som sa priamo do kamery a posledným dychom, ktorý vo mne ešte zostal tak môj hlas urobil veľmi jemný a krátky pointový povzdych: Ach! - a odpadol som.
Bolo opäť ticho.
Postavil som sa, poďakoval som sa a odišiel som.Zavrel som za sebou dvere a v ruke som ešte stále držal už pomerne zvlhčený lístok na ktorom stálo zadanie podľa, ktorého som mal urobiť tie moje dlhoočakávané kamerové skúšky - casting na ktorý som bol pozvaný.
Stálo tam iba Díky Broňa!
Prevrátil som oči a snažil som sa rýchlo v mojej hlave zabudnúť na to, čo som pred chvíľou predvádzal na cstingu na ktorý som tak dlho čakal.
Ale!
A teraz čítajte dobre.
Zhruba o týždeň neskôr mi zazvonil telefón v ktorom mi bolo povedané, že ma veľmi srdečne pozývajú do druhého kola.Ja som si v tej chvíli myslel, že som ohluchol. Že som prestal rozumieť našej reči a že to čo som práve počul nemohlo byť adresované práve mne.To sa určite museli pomýliť a poplietli si s niekým moje telefónne číslo.
Ale! Teraz čítajte dobre!
Bola to pravda.O týždeň neskôr som prišiel opäť na ten istý casting, ale už do druhého kola.Až vtedy som pochopil o čom im vlastne išlo.To čo som pred týždňom predvádzal a urobil som si z castingu monodrámu na tému Rómeo v klietke im splnilo ich všetky očakávania a ja som si uvedomil, že zo mňa nikdy dramatický herec nebude.Že môžem úplne v pohode zabudnúť na Othella a na Jánošíka. Že nikto o mne nebude hovoriť: Bože ten Pavlásek.Ja som to na tom castingu v prvom kole aspoň podľa mňa robil až tak vážne, že to bolo v konečnom dôsledku veľmi komické.O ďalší týždeň na to mi opät zazvonil telefón, že som celý casting vyhral a tešia sa na spoluprácu somnou.
Musím povedať, že som si tento môj malý úspech patrične aj užíval.Preto som sa rozhodol, že peniaze teda honorár, ktorý som za reklamu dostával chcel zúžitkovať ďalej na zdokonalenie sa v divadelnom umení.Chcel som spoznávať svet, chcel som spoznávať aj iné divadlá a nielen tie naše slovenské no a to bude teda stáť za to.
Od malička ma bavil muzikál, a preto som si povedal, že si urobím taký menší výlet za týmto dychberúcim žánrom do mekky muzikálov.Priamo do Londýna.
SMER LONDÝN
Niekedy v Máji...
