ROK
2012
Niekedy v zime.
Píše sa rok 2012.
Bol som v poslednom ročníku na VŠMU (Vysoká škola múzických umení) a po naozaj niesmierne aspoň pre mňa náročnom skúškovom období zimného semestra som mal pár dní voľna. Tak som si povedal, že ho využijem plnohodnotne a začnem cestovať. A tak aj bolo.
Pamätám si, že bol piatok. Ráno som si sadol do môjho tátoša Pevgeot 206, skonroloval si všetky doklady, občiansky,veľký a malý techničák, platobnú kartu, pas, lekárničku, vestu a keď som si bol už naozaj istý, že mám naozaj všetko, naštaroval som auto a vybral sa na výlet do cudziny.
O hodinu a pól…
Zaparkoval som vo Viedni na ulici Máriahilfeštráse a začal som sa prechádzať po tejto brutálne dlhej viedenskej ulici a objavoval veci, ktoré som dovtedy nikdy v živote nevidel. Keďže som začal pravidelne cestovať(Viedeň,Kittse,Hainburg,Košice,Nitra,Nové Zámky,Prešov,Zvolen,Žilina,Vysoké Tatry) tak už som bol aspoň z časti skúsený a vedel som čo robiť ak by ma niekedy na mojich cestách niečo prekvapilo.
O tri hodiny neskôr…
Keďže bol zimný čas a stmievať sa začalo už veľmi skoro, tak som si povedal, že bolo by dobré, kebyže som po dialnici nešiel už do Bratislavy po tme a tak som sa vrátil k autu ešte za svetla, kde som si ho pekne zaparkoval. Samozrejme, že som ho opäť odfotil, predtým ako som sa od auta vzdialil, aby som nezabudol, že kde po mojej úplne prvej parkovacej skúsenosti som zaparkoval o ktorej už všetci veľmi dobre viete, môžete si ten príbeh pripomenúť v tom roku
ROK
2012
Niekedy pre letom.
Prišiel som k autu.
To auto tam stálo.Áno sám som tomu neveril, že sa mi konečne nestalo nič a dnešný deň som zažil bez akéhokoľvek trapasu.
O 20 minút neskôr…
Stál som pri svojom aute a zrazu sa pri mne objavil jeden človek. V živote som toho človeka nevidel. Na prvý pohľad vyzeral ako Albánec. Nebol to typický Rakúšan už na prvý pohľad. Popravde zľakol som sa, pretože nevyzeral byť v pohode. Zrazu na mňa vyskočil s tým, že či nechcem od neho kúpiť Iphone 6 za 300eur.
(Ja som v tej chvíli prišiel o akýkoľvek pud sebazáchovy)
A teda pýtam sa ho: It’s čorkys?
Albánec:(mi na to hovorí,že)nie.
Ja: Okay ta daj mi ho za 200eur. Tak ako čítate pekne po slovensky som mu to povedal.
Ľudia!
Čítajte ďalej.
Do toho mu trikrát ten Iphone 6 zazvonil. V tom momente sa brutálne roztriasol.
Čítajte ďalej.
Asi nevedel čo má robiť tak rýchlo špáratkom, ktoré neviem odkiaľ vyhrabal,vybral SIM-kartu z toho Iphone 6, vložil ju do úst a rýchlo prehltol.
Ja ani neviem ako som to urobil, ale už som sedel v aute a 6 krát som sa v mojej Pegine zamkol a za 20 minút som bol v Bratislave.
S M E J M E SA
Pamätaj: smiech lieči
