ROK
2018
Presne v tom istom lete ako príbeh predtým,ktorý sa odohral v hypermarkete Tesco-Košice.
Tých trapasov sa mi udialo naozaj veľmi veľa. Je náročné vybrať vždy ten najlepší trapas môjho života, ale hovorím si, nech ľudia vidia, aký som ja chaoťák v situáciách, s ktorými si neviem poradiť a preto budem pokračovať v príbeh z Tesca, ktorý ste čítali v príbehu pred umývarkou. Určite si ho budete veľmi dobre pamätať. Je to presne ten príbeh, v ktorom sa mi po skoro po celom Tescu rozkotúľal krásne pokrájaný chlieb. Bola by škoda Vám nenapísať ďalší trapas, ktorý sa mi stal po odchode z hypermarketu Tesco. Tak sa pohodlne usaďte a čítajte ďalej.
Po mojom divokom otrasne, ktorý sa mi stal pri krájači chleba a veľmi príjemnom rozhovore s pani, ktorá mala úsmev CartoonNetwork, zub pauza, zub, pauza(skôr narodený pochopia) som šiel konečne svoj celý nákup zaplatiť do pokladne. Veď kam inam by som ho šiel zaplatiť, však?
Celý spotený som sa konečne dostal k pokladni, zaplatil som a šiel pekne domov s hrejivým pocitom trápnosti a modlenia sa, že už je dosť neskoro na to, aby sa mi ešte niečo udialo.
Á viete čo?
Mýlil som sa.
Našiel som svoje auto, už som sa nenechal nachytať a vždy, keď zaparkujem niekde pri veľkom nákupnom centre, tak si svojho tátoša pekne odfotím, aby som ho rýchlo po nákupe našiel. Už sa nenechám nachytať.
Naložil som svoj veľký nákup do auta, naštartoval som a vyrazil konečne domov. Pekne som si vycúval zo svojho miesta a zišiel takým maličkým kopčekom z parkoviska. Košičania budú vedieť ako to na parkovisku pri Tescu vyzerá. Čo som si,ale nevšimol je, že pod tým maličkým kopčekom sa nachádza taká vraj veľmi dôležitá značka, ktorá má oblúkovitý tvar, je celá červená a vo vnútri má nápis, že S T O P.
Samozrejme to by som nebol ja.
Prečo by som vôbec zastavil nie?! Veď som v práve, keď som o tej značke ani netušil, ja som šiel rozumiete ďalej ako nič.
Zrazu na mňa začne niekto mávať.
No prisahám,že to vyzeralo ako, keď Michal David má svoj koncert. Niekto na mňa máva takou dlhou osvetlenou palicou. Ten človek vyzeral ako mažoretka. No smiech ma prešiel, keď som sa približoval, pretože mi došlo, že som asi ja urobil niečo zlé a že ten človek, ktorý na mňa máva je zo sekcie Pomáhať a chrániť. V takýchto prípadoch som si pripravil scenár, ktorý použijem ak sa mi niečo takéto stane. Ako v tom autobuse, keď som pred revízorkou hral na angličana.
Pán policajt ma zastavil. Stiahol som svoje okienko a hneď som začal. V očiach sa mi mihaly slzy, ktoré krásne hrali v mojich očiach, ktoré osvetľovala tá svietiaca palica pána policajta a cítil som sa trošku ako na javisku.
Stiahol som to svoje predné okienko a nedal som mu šancu na to, aby začal ako prvý.
Pozrel som sa na neho a hovorím takým rýchlym tempom.
Ja: Moja žena rodí a ponáhľam sa za ňou do nemocnice.
Len, keby som si nepomýlil mestá, pretože sa ma pán policajt opýtal.
Policajt:Pán vodič a v ktorej nemocnici?
Ja:Na Kramároch.
Policajt:Pán vodič, vodičský, občiansky a dýchneme si!
Tak som na neho dýchol s tým,že ho trošku pobavím.No jediný, kto sa na tom smial som bol ja.
Policajt:Dnes to bude za 150 a pozdravte pani manželku.
Ja:Vy ste, ale vtipný.
Policajt:Ideme na stanicu?ľ
A ja ani neviem ako a už som bol doma.
S M E J M E SA
Pamätaj: smiech lieči
