Z histórie je jasné, že tie národy a tie kultúry, ktoré boli slobodnejšie ako iné, zažili rozmach a boli úspešnejšie ako tie, ktoré boli riadené despoticky. Už Aristoteles si všimol, že je lepšie, ak statky v tzv. výmennej spravodlivosti, sú spravované jednotlivcami, než polisom, pretože reflektuje na prirodzenú rozdielnosť medzi jednotlivcami a vzájomnú výhodu, ktorú má každá strana pri trhovej výmene.
Po prvé, sme hlboko presvedčení, že súkromné vlastníctvo je omnoho viac produktívne, než „verejné, alebo ak chcete štátne a vedie tak k pokroku. Statky, ktoré sú vo verejnom vlastníctve, alebo vlastnené komunitou, sú spravované omnoho horšie, pretože jednotlivci sa obvykle riadia svojimi vlastnými záujmami a preto majetku, ktoré majú v súkromnom vlastníctve venujú maximálnu možnú starostlivosť, aby ho zveľadili.
Po druhé, myslíme si, že nie je pravdou to, že súkromné vlastníctvo a ekonomické rozdiely vedú k spoločenským pnutiam. Práve naopak. Súkromné vlastníctvo je súčasťou ľudskej prirodzenosti. Človek má rad sám seba, svoje peniaze a svoje vlastníctvo. Táto láska je prirodzene zviazaná k „láske“ k svojmu jedinečnému vlastníctvu. Je naivné si myslieť, že človek sa stane tyranom len preto, lebo mu je zima. Za zločinmi, či krvavými revolúciami stáli v prevažnej miere fanatické myšlienky a intelektuálne omyly.
Po tretie, domnievame sa, že súkromné vlastníctvo existovalo vždy a všade. Zrušiť súkromné vlastníctvo, alebo ho obmedzovať by znamenalo nevziať do úvahy ľudskú históriu a naše bohaté a pozitívne skúsenosti so súkromným vlastníctvom. Sociálnu katastrofu, ktorá bola sprevádzaná s obmedzením ba až zrušením súkromného vlastníctva počas obdobia komunistickej totality, netreba bližšie vysvetľovať.
Po štvrté, zastávame názor, že len súkromné vlastníctvo poskytuje ľuďom možnosť konať mravne, tzn. venovať sa nielen rozvoju svojho majetku prípadne talentu, ale aj takým cnostiam, akými sú láskavosť, či dobročinnosť. Nie je treba dodať, že občania USA prispievajú na charitu, či medzinárodnú pomoc viac, ako občania Európy, nehovoriac o zvyšku sveta.
Nielen z týchto dôvodov, je pre nás, občianskych demokratov, ochrana súkromného vlastníctva posvätná. Významný mysliteľ osvietenstva - John Locke, definoval slobodu ako možnosťou jednotlivca morálne nakladať so svojím majetkom, pričom mal samozrejme na mysli nielen hmotné statky, ale aj statky nehmotné, talent a iné danosti jednotlivca. Občianska demokracia je závislá od silnej občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť však môže existovať len a len vtedy, ak je tvorená silnými občanmi, ktorí sú si rovní čo do dôstojnosti a práv. V okamihu, ak pripustíme, že štát je nad demokraciou, spoločnosťou a občanom, tak pripustíme aj možnosť tyranom prostredníctvom štátneho teroru zlikvidovať slobodu, demokraciu a spoločnosť. Preto je nevyhnutné chrániť prirodzené práva jednotlivcov, do ktorých nevyhnutne patrí aj právo vlastniť a nerušene disponovať so svojim majetkom. Toto naše prirodzené právo nepochádza od vlády, ale je nám dané od narodenia.
Autor je členom expertnej skupiny Obrana a bezpečnosť v strane ODS a senior konzultant think-tanku Institute of Security and Defense.
