Názov Palestína vymysleli Rímania ako názov provincie Palestina. Povodná provincia Iudea. Trest za židovské povstanie. Povstanie Bar Kochby (tiež druhá židovská vojna ) bolo druhé celožidovské povstanie proti rímskej nadvláde, ktoré sa odohralo v rokoch 132 – 135 pod vedením Šimona bar Kochby . Rovnako ako prvé židovské povstanie bolo aj toto povstanie Rimanmi po nemalom úsilí potlačené.
Judea je Palestína. Okolo 135 cca 85% židov 15% kresťanov, moslimovia ešte neexzistujú tí vzniknú až v 7 storočí a na toto územie prichádzajú prví v 8 storočí ako Arabi moslimského vierovyznania.
Byzantskú ríšu cca ovládate, rovnako križiacke výpravy. 395-1451
Počas Osmanskej ríše v období 1516 – 1918 . Územie Palestíny/ Judei bolo v tejto dobe administratívne rozdelené, Pojem Palestína Osmanská ríša vôbec nepoužívala. Bolo písane o Palestína a Judei iba v historických spisoch ako rímskej provincii. Osmanská ríša na tomto území mala Moslimov Kresťanov, Židov a Drúzov.
V priebehu 19. storočia sa v mnohých krajinách prehnal vzostup nacionalizmu, ktorý ovplyvnil územia aj v rámci Osmanskej ríše. Narastajúce národné povedomie, myslenie bolo jednou z najvýznamnejších západných myšlienok importovaných do Osmanskej ríše. Národnosti ktoré sa začali samo identifikovať ako národy boli Turci, Egypťania, Sýrčania, Izraeliti, Srbi, Gréci, Arménci (zatiaľ žiadny Palestínci)
Rozhodnutie prideliť územia porazenej Osmanskej ríše do poručníctva víťazných mocností, teda pod mandátnu administratívu, bolo učinené na povojnovej konferencii v San Reme (Taliansko) 19. až 26. apríla 1920. Táto potvrdila mandát rozdelenia Londýnskej konferencie (február 1920) na delenie Osmanskej ríše, anglo-francúzsku Sykes Picotovu dohodu (16. 5. 1916) a Balfourovu deklaráciu (2. 11. 1917). Briti si svoju časť nazvali Britský mandát v Palestína. Národnosti Arabské, Hebrejské. Takto to bolo do 2 svetovej vojny. Žiaden problém nebol.
Na konci 2.svetovej vojny prichádzajú európsky žida . Roku 1946 Veľká Británia svoj mandát ukončila z veľkej Palestíny mali vzniknúť Jordánsko a Izrael. Izrael v správe OSN. Jordánsko ako arabský štát. 1948 OSN rozhodlo že Izrael ako bude dvojštátie židov a arabov(moslimov) + Jerzalem pod medzinárodným neutrálnym mandátom. Židia plán prijali, napriek tomu že 75 % územia, ktoré im malo pripadnúť, bola púšť, zatiaľ čo Liga arabských štátov a Vysoká arabská komisia plán odmietli.
Tu je začiatok problému a celého Konfliktu.
14. mája 1948, deň pred ukončením Britského mandátu Palestína bola vyhlásená nezávislosť Štátu Izrael. Druhý deň nato armády piatich arabských štátov napadli Izrael, a rozpútali tak Prvú arabsko-izraelskú vojnu. Egypt, Jordánsko, Syria, Libanon, Iraq. Cieľom bolo úplne zlikvidovať Izrael a územie rozdeliť medzi susedné štáty. Stále žiadny Palestínčania.
Po skončení vojny sa na oboch stranách konfliktu objavili utečenci. Na arabskej strane ich bolo podľa odhadov 750 000. Obdobne, z arabských krajín bolo vyhnaných viac ako 60000 Židov. Židov prijal Izrael za vlastných obyvateľov. Arabskí utečenci z roku 1948 a ich potomkovia dodnes žijú v utečeneckých táboroch v susedných arabských krajinách. Dnes sa tam nachádzajú takmer štyri milióny Arabov. Veľa samovražedných útokov pochádza aj od ľudí z týchto oblastí. Utečenci nikdy neboli prijatí arabskými krajinami (nemajú rovnoprávne postavenie s domácim obyvateľstvom), kvôli čomu dodnes v táboroch prevláda obrovská chudoba. Územná celistvosť a bola rozdelená medzi Izrael, Egypt, ktorý obsadil pásmo Gazy, a Jordánsko, ktoré obsadilo Západný breh Jordánu.
Organizácia za oslobodenie Palestíny e politická a polovojenská organizácia založená Ligou arabských štátov v máji 1964 v Jeruzaleme v dikcii Sovietskej KGB. 1964 sa prvý krát objavuje prepojenie medzi územím Palestína a arabmi v Utečeneckých tábor a v Pásme Gazy a Západnom brehu Jordánu ako národe Palestínčanoch. Predseda OOP Jásir Arafát ktorý neskor zalaožil Fatah bol celí čas Agent KGB.
KGB aj s rumunskou bezpečnostnou službou úzko spolupracoval aj Jásir Arafat a KGB cvičila členov jeho Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP). Cvičisko a strelnica palestínskych teroristov boli aj v Československu, vrátane Prahy, ako je dnes už známe.
Dlhý rad útokov KGB sponzorovala, riadila aj naplánovala. Okrem iných k nim patril atentát na Ben-Gurionovom letisku v Tel Avive v roku 1972, na civilistov v Jeruzaleme v roku 1978. KGB podporovala aj prvú intifádu, ktorej teroristické útoky pripravili o život 160 Izraelcov. Navrhla tiež únosy lietadiel k tomuto nápadu sa hrdo hlásil generál KGB Alexander Sacharovskij. Len v roku 1969 uniesla OOP 82 lietadiel na celom svete.
KGB prišla aj s názvom „palestínsky ľud“ pre Arabov žijúcich pred vznikom Izraela v britskej mandátnej Palestíne, ktorí ako aj svojho času potvrdil sýrsky prezident Háfiz Asad. Palestínci si do 1964 hovorili „občania Veľkej Sýrie“.
Palestínsky ľud sa prvýkrát objavil v roku 1964 v preambule novo vzniknutej Organizácie pre oslobodenie Palestíny, ktorá bola tiež výtvorom Sovietov. Tí v 60. a 70. rokoch zakladali oslobodzovacie hnutia po celom svete, vrátane Revolučných ozbrojených síl Kolumbie s pomocou Fidela Castra alebo Národnej oslobodzovacej armády Bolívie za asistencie Che Guevary.
OOP sa vtedy stala najväčšou a najbohatšou teroristickou skupinou na svete. Arafat bol na KGB a satelitných štátoch sovietskeho bloku aj ŠTB úplne závislý, pokiaľ išlo o zbrane, peniaze, výcvik, logistickú podporu aj riadenie. KGB tiež falšovala Arafatov rodný list a zmenila mu miesto narodenia z Káhiry na Jeruzalem.
Urobila z neho zapáleného marxistu, vycvičila ho a pomohla mu vyvinúť propagandistickú taktiku, ktorá prezentovala Palestínčanov ako utláčaný ľud bez domova. S pomocou KGB sa stal Arafat otcom moderného terorizmu.
Arafatovu stratégiu posunul na maximum Leonid Brežnev, ktorý navrhol, aby sa Arafat oficiálne zriekol násilia, a získal si tak západný svet. Aj táto taktika skvele fungovala a urobila z Arafata jedného z najúspešnejších agentov KGB priniesla mu miliardy dolárov aj Nobelovu cenu mieru.
Další je Mahmúd Abbás mal prezývku Krotov, „krtko“ av roku 1983 pôsobil ako agent KGB v Damasku. Abbásovým riadiacim dôstojníkom v Damasku bol Michail Bogdanov, ktorý je dnes splnomocnencom Vladimíra Putina pre Blízky východ. Na prelome 70. a 80. rokov študoval Abbás v Sovietskom zväze a napísal tam aj svoju doktorskú dizertáciu s názvom „Tajné vzťahy medzi nemeckými nacistami a sionistami“, ktorá sionistov obviňuje z kolaborácie a tvrdí, že nacisti zabili jeden, a nie šesť miliónov Židov .
Mitrochinove poznámky patria k najpodrobnejším informáciám, aké kedy Západ o sovietskych tajných operáciách získal. Uvádzajú viac ako tisíc mien agentov a okrem iného odhaľujú, že KGB v 70. rokoch naverbovala aj ďalších palestínskych predstaviteľov, vrátane predsedu Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny Wádího Haddáda, a poskytovala peniaze a zbrane skupinám, ktoré bojovali proti Izraelu.
Informácie sa tiež zhodujú s detailmi od ďalšieho zbeha, generála tajnej služby a šéfa rozviedky Rumunska Iona Mihaia Pacepu, najvyššie postaveného dezertéra zo sovietskeho bloku, ktorý v roku 1978 získal azyl v USA.
