Na Slovensku sme dlhé roky boli idroktrinovaný socializmom, po revolúcií prišiel konzervativizmus, 2009 liberalizmus a teraz tu mame pre nás novinku progresivizmus.
Výraz „liberál“ znamenal klasického liberála: túžba po občianskych slobodách (či už v rámci republiky alebo ústavnej monarchie) spojená s ukončením alebo znížením vládnych zásahov do hospodárstva.
Hlavná vec, ktorú majú moderní progresivisti spolu s progresívcami pred 100 rokmi. Je presvedčenie, že dobré veci môžu pochádzať z vládnych zásahov: finančná regulácia, environmentálna regulácia, zdaňovanie vysokých príjmov, všeobecné vzdelávanie,štátna kontrola, štátny dozor, štátom financované výhody pre chudobných atď.
Moderní konzervatívci však tiež veria v aktivistickú vládu, keď im to vyhovuje. Impulz k zákonnej morálke je ten istý, aký nájdete v pokusoch o zákaz potratov a zabránenie sobášom homosexuálov.
# 1. Progresivizmus nie je verný jeho koreňom. Americký progresivizmus je odnož európskeho veku osvietenstva, ktorý sa začal začiatkom 18. storočia. Jedným z najvplyvnejších osvietenských mysliteľov bol muž menom John Locke.
Z Wikipédie:
John Locke, jeden z najvplyvnejších osvietenských mysliteľov, založil svoju filozofiu riadenia na teórii spoločenských kontraktov, čo bolo predmetom, ktorý prenikol osvieteneckým politickým myslením. Anglický filozof Thomas Hobbes predniesol túto novú diskusiu svojou prácou Leviatana v roku 1651. Hobbes rozvinul aj niektoré základy európskeho liberálneho myslenia: právo jednotlivca; prirodzená rovnosť všetkých ľudí; umelý charakter politického poriadku (ktorý viedol k neskoršiemu rozlišovaniu medzi občianskou spoločnosťou a štátom); názor, že všetky legitímne politické sily musia byť „reprezentatívne“ a založené na súhlase ľudu; a liberálny výklad práva, ktorý ľuďom umožňuje slobodne robiť čokoľvek, čo zákon výslovne nezakazuje.
Ako vidíme korene Progresivitu a Liberalizmu sú rovnaké. Akurát sa vyvíjal iným smerom smerom kolektivizácie.
# 2. Progresivizmus je založený na sérii masívnych mylných predstáv.
Z Wikipédie:
Koncom 19. storočia sa v západnom svete zvýšila popularita politického názoru, že pokrok brzdí obrovská hospodárska nerovnosť medzi bohatými a chudobnými, minimálne regulovaným kapitalizmom laissez-faire s nekontrolovateľnými monopolnými spoločnosťami, intenzívnymi a často násilný konflikt medzi pracovníkmi a kapitalistami a potreba opatrení na riešenie týchto problémov.
Nie, nie, nie, NIE . Tisíckrát nie.
Po prvé, pokrok nie je brzdený „hospodárskou nerovnosťou“. Neexistuje nič ako hospodárska nerovnosť. Nemám potuchy odkiaľ progresivisti majú predstavu, že voľné trhy sú zlé a každý musí zarobiť presne to isté množstvo peňazí. To je v protiklade s myšlienkou meritokracie, kde sa ľudia dostávajú dopredu kvôli svojim schopnostiam. Zásluhy, ak niekto pracuje dosť tvrdo a má dostatočné množstvo schopností, môže sa dostať dopredu. Meritokracia je mazivo, ktoré maže prevody kapitalizmu na voľnom trhu. Ak ste dosť pracovitý pracovník, budete úspešní, zarobíte veľa peňazí. Dosiahnete americký sen atď.. Bez ohľadu na to, kto ste, odkiaľ ste prišli alebo akej farby je vaša pokožka.
Ale progresívni – úmyselne ignorujúci stovky tisíc príkladov opaku – veria v kultúru obetí, kde sa určité skupiny ľudí rodia v nevýhode a sú tam udržiavané represívnou väčšinou (zvyčajne sa skladajú zo starších, bielych, bohatých mužov, tzv. patriarchát). Znovu a znovu história ukazuje omyl progresívcov. každý môže uspieť na Západe a najmä v Amerike, ak je ochotný pracovať dosť tvrdo. Ale progresívci odmietajú zmeniť svoj príbeh.
Po druhé, progresívci tvrdia, že „minimálne regulovaný laissez-faire kapitalizmus“ je zlý .Neuvedomujúc si, že ak by ustúpili, stiahli regulačné pazúre z kapitalizmu a dali kapitalizmu šancu, systém by skutočne fungoval tak, ako má . Je to nedostatok regulácie, ktorý udržuje nízke ceny a vysokú kvalitu služieb. Na voľnom trhu musia podniky navzájom súťažiť o spotrebiteľov. To znamená, že na to, aby boli konkurencieschopní, musia ponúkať najlepšie služby za najnižšiu cenu.
Progresívci ukladajú pokuty a vyššie dane väčším spoločnostiam, čo ich núti zvyšovať ceny a znižovať kvalitu svojich tovarov a služieb s cieľom dosiahnuť splnenie plánu . Čo umožňuje menším spoločnostiam zvyšovať svoje ceny a znižovať kvalitu svojich služieb(kedže sa umelo pokrivila konkurencia a trh). To všetko bolí skôr spotrebiteľa ako podnikateľa. Progresivec hovorí nevadí že je drahšie aspoň je to fér, že?
Po tretie, progresívci sú späť v otázke pracovníkov a generálnych riaditeľov / vlastníkov firiem. Progresívni pracovníci sa domnievajú, že pracovníci vytvárajú bohatstvo, a generálni riaditelia ich iba vykorisťujú. Pravda je vlastne presný opak. Generálni riaditelia, majitelia firiem, rizikoví kapitalisti a podnikatelia skutočne vyrábajú bohatstvo. Vedú spoločnosti (a často ich zakladajú). Robia rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú zdravie alebo dokonca samotnú existenciu uvedenej spoločnosti. V dôsledku toho aj zdravie alebo existenciu hospodárstva krajiny. Sprostredkovávajú obchody s inými spoločnosťami a inými generálnymi riaditeľmi. Inovujú nové produkty a nové služby a spravujú spoločnosť len zdravo. Ak spoločnosť stratí pracovníka vo výrobnej linke, výroba sa obmedzí na jeden deň, ak spoločnosť stratí svojho generálneho riaditeľa, jej budúcnosť by mohla byť v nebezpečenstve.
# 3. Progresivizmus absolútne nerešpektuje vlastnícke práva. Ako už napísali mnohí múdri ľudia ako Ayn Rand a Murray Rothbard, vlastnícke práva sú neoddeliteľné od ľudských práv. Bez vlastníckych práv neexistujú žiadne ľudské práva. Sú to práva, na ktorých sú založené všetky ľudské práva.
Právo na život je zdrojom všetkých práv – a vlastnícke právo je ich jedinou implementáciou. Bez vlastníckych práv nie sú možné žiadne ďalšie práva. Pretože človek musí udržiavať svoj život vlastným úsilím, človek, ktorý nemá právo na produkt svojho úsilia, nemá prostriedky na udržanie svojho života. Muž, ktorý vyrába, zatiaľ čo iní nakladajú s jeho výrobkom, je otrok.
Ayn Rand to napísala vo svojej eseji „Práva človeka“. Podľa môjho názoru je to sakramentsky jasné. Človek udržuje svoj život vlastným úsilím. Ak nemá právo na produkt tohto úsilia, nemá prostriedky na udržanie svojho života a nie je ničím iným ako otrokom.Toto je pôvod libertariánskeho presvedčenia, že zdanenie je krádež.
Progresivizmus ma priveľa spoločných znakov s socializmom.
Aby som to uzavrel: pretože progresivizmus sa vytrhol z klasických liberálnych koreňov, bol založený na sérii hrubých mylných predstáv a je často zakorenený v hlúposti a ignorancii, považujem ho za odporujúcu a hanebnú politickú a ekonomickú filozofiu. Musíme si prestať myslieť, že sa nemôžeme pohnúť vpred kvôli vnímanej nerovnosti, prestať hrať obeť, prestať sa zameriavať na politiku identity a bohatstvo a privilégium a patriarchát a ďalšie hlúposti. Musíme skutočne začať realisticky a pragmaticky hovoriť o našej budúcnosti.
# 4. Progresivizmus nie sú Liberáli, teda v ničom áno a z Liberalizmu vychádzajú. Keď si zoberiete čo navrhujú s čím prichádzajú v skutočnosti sú: Kontinentálny, progresívny, moderný, Sociálny Liberalisti . Tie štyri pomenovania sú to iste, len každý autor si vymýšľa svoje a ešte sa jasne neustálilo jedno.
Tak kde je problém?
No nebudem tu prepisovať knihy aj tak by to nikto nečítal (to by ma zaujímalo či sa niekto dostal s čítaním až sem?)
Hodnoty liberalismu (Klasického)
individualizmus (primát jednotlivca pred spoločnosťou)
sloboda (čo najširšia sloboda laditeľná s slobodou druhých)
rovnoprávnosť (nie rovnosť)
rozum ( proti „predsudkom“)
spravedlnosť (rovnosť príležitostí)
tolerancia a rozmanitosť (pluralita)
meritokracie -(odmeny podľa schopností )
Moderní (sociálni, progresívni) liberalizmus
– Zatiaľ čo klasický liberalizmus považoval výraznou sociálnu nerovnosť v spoločnosti za prirodzenú, moderní liberalizmus usiluje o vyrovnanie sociálnych nerovností, za týmto účelom začal usilovať o spojení s štátnou mocou
– klasický liberalizmus staval na individualizmu a meritokracii, moderní liberalizmus sa vyznačuje príklonom k kolektivizmu, pragmatizmu a socializmu.
– spravedlnosť ako „férovosť“, experiment „závoje nevedomosti“, sociálne a ekonomické nerovnosti majú byť usporiadané tak, aby slúžili maximálnemu prospechu nejemnej zvýhodnených občanom.
– Najdôležitejší zmena, k níž rozsiahla štátna regulácie vedie, je psychologického typu – premena ľudského charakteru (progres). To je z povahy veci pozvoľný proces, ktorý netrvá niekoľko rokov , ale dokonca jednu nebo dve generácie
Pre mňa je toto jasná STOP, nechcem nové regulácie, EUfederalizáciu, prerozdelovačky, zvýhodňovanie skupín občanov na úkor druhých, nove úrady, veľký silný štát, kde miesta dostavajú kamaráti ako to už vidíme v Bratislavskom komunále. A naopak nepohodlný sú vyhadzovaný z mestských firiem ako sa to stalo aj mne. Ja som podal žalobu a ejha dohodli sme sa mimosúdne čiže ďakujem daňovým poplatníkom Bratislavy že ste vy makali aby som si ja mohol dať ročný sabatikal :-)
Milí priatelia ak ste sympatizanti či členovia PS (a mám vás tam aj členov aj sympatizantov veľa) ja vám nebránim ani nehaním toto je môj postoj. Komu sa páčia hodnoty a postoje Sociálneho Liberalizmu OK volte PS. Len chcem aby ste vedeli aké postoje tam sú a čo to vlastne znamená.
Rozumiem aj tomu že keď si dieťa/študent si socialista veď sa o teba stará štát a rodina. Príde ti to normálne keď sa odrežeš od pupočnej šnúry a prevezmeš zodpovednosť za seba samého, zmenia sa ti aj názory. Dozreje ti mozog okolo 24 roka života podľa vedeckých poznatkov. Zistíš že peniaze nerastú na strome a nebudeš chcieť aby tvoje deti a manželku diskriminovali.
Otázka na záver aký je rozdiel medzi Sociálny Liberalizmus a Liberálny Socializmus? :-)
Tip na ďalšie dva zaujímavé texty o progresivizme:
