Dejstvo 1
Hlavnou osou útoku bude pravdepodobne sever enklávy, pretože IDF dali Gazanom ultimátum, aby sa stiahli na juh. Hamas to civilistom zakázal násilím pod hrozbou smrti. Napriek tomu utieklo na juh okolo 200 000 Gazanov. Po tom čo Hamas ostentatívne strieľal do civilistov pri čom zabil cez 20 ľudí, evakuácia civilistov ustala.
Dejstvo 2
V Ammáne sa mali stretnúť americký prezident Joe Biden, predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás, jordánsky kráľ Abdalláh II. a egyptský prezident Abdal Fattáh al-Sísí. Teoreticky je pomer síl na Blízkom východe priaznivý pre Západ, a preto by mal byť priaznivý aj pre Izrael. Prezident Sisi je nepriateľom Moslimského bratstva, z ktorého pochádza Hamas, jordánsky kráľ Abdalláh II. má medzi moslimami obrovskú autoritu (je považovaný za potomka Mohamedovej rodiny) a zároveň je spojencom Západu a Abbás má napäté osobné vzťahy s Ismailom Haníjom, vodcom Hamasu. V jednom zo svojich posledných prejavov sa Abbás dištancoval od Hamasu. V regióne bola na obzore koalícia, ktorá by mala nejaký vplyv na Hamas, aby sa zapojila do tajných rozhovorov o prímerí. Summit v Jordánsku sa nekonal pre reakciu moslimského sveta na výbuch v nemocnici v Gaze. A tu sa dostávame k rozporu medzi jordánskymi, palestínskymi a egyptskými ulicami a racionálnou politikou spomínaných lídrov.
Dejstvo 3
Skúsenosti z Arabskej jari v roku 2011 bola pre blízkovýchodné diktatúry zničujúca. Pretože verzia demokracie Arabskej jari sa skončila vzostupom džihádistov a následnými pouličnými bojmi. Krajiny v obave pred eskaláciou pouličných protestov, ktoré majú propalestínsky charakter, museli opustiť rokovací stôl. Vidíme teda, že dilema týchto autorít je dramatická, vyhnúť sa veľkej vojne na Blízkom východe (ktorú mali zabezpečiť rozhovory v Jordánsku), alebo vyhnúť sa občianskej vojne vo vlastnej krajine. Voľba dvoch ziel. Kráľ Abdalláh II, prezident Sisi alebo prezident Abbás sa rozhodli uhasiť posledný požiar. Abbás môže nenávidieť Haníju a odsúdiť Hamas, ale urobí všetko pre to, aby ho Palestínčania nepovažovali za zradcu a izraelského kolaboranta.
Dejstvo 4
Kultúra Blízkeho východu v ktorej je hlavným princípom čestná pomsta. Stiahnutie IDF z brán pásma Gazy by ukázalo slabosť, ktorá by mohla viesť k inflácii pozície Izraela na Blízkom východe. Západ určite nechce, aby islamisti zosilneli a zvíťazili. Izrael mal povesť modernej Sparty, ktorá vždy víťazí na bojisku, má efektívne špeciálne služby, bojovú armádu a diplomaciu, ktorá predvída pohyby nepriateľa. Prvé hodiny ofenzívy Hamasu boli ranou pre tento obraz, predstavte si, čo by sa stalo, keby bola operácia Železné meče pozastavená. Predstavme si stretnutia velenia IDF, ktoré zaobchádzalo s akciami Hamasu ako s casus belli, zámienkou na elimináciu pásma Gazy a zasadenie krutého úderu tejto organizácii. Viete čo sa stane ak na blízkom východe ukážete slabosť?
Dejstvo 5
Barbarské útoky Hamasu mimo pásma Gazy prirovnali túto skupinu k tzv. Islamskému štátu. Izrael može rátať s podporou Západu vo svojom krížovom ťažení proti Hamasu, ale každá vláda sa bojí aj vnútornej destabilizácie. Ktorá je paradoxne tým, čo momentálne spája krajiny Západu a Blízkeho východu. Teraz zvážme ekonomické a vojenské náklady pozemného útoku na Gazu. Verejná mienka na Západe nebude akceptovať dlhodobú pacifikačnú kampaň proti Gaze, a to ani v kontexte sympatií k Izraelu. Musí ísť o rýchlu kampaň dnu a von.
Dejstvo 6
Scenár ktorý sa môže naplniť je pokus Izraela o verejnú odvetu proti Pásmu Gazy, čo má charakter čestnej pomsty a prejavu sily. Boj s Hamasom na ulici a pokus zlikvidovať čo najviac veliteľov tejto formácie. Vyčistiť sektor po sektore. Pamätajme však, že Haníja nie je bin Ládin, ktorý sa skrýva v jaskyni, ktorá je vilou v Pakistane, ale vodca Teroristickej strany podporovanej krajinami ako Irán a Rusko.
