V Slovenskom národnom povstaní – v odboji proti fašizmu – sa totiž skrýva určitá príchuť, ktorá sa nesmie nikdy vytratiť zo škály našich pocitov. Príchuť hrdinstva, príchuť slobody, príchuť oddaného boja za ľudskosť a mier.
Po celom Slovensku, bojovali na strane povstalcov ľudia, ktorých možno všetkých bez rozpakov nazvať a nebojme sa toho – národnými hrdinami.
Nebojme sa používať toto označenie pre ľudí, ktorí boli ochotní položiť vlastný život za čosi, čo im bolo prirodzené a sväté, bez ohľadu na vieru a bez ohľadu na politické zafarbenie. Za slobodu vlasti a národa, za spravodlivosť za solidaritu, za právo usporiadať si život podľa vlastných predstáv.
Riskovali pri tom, a mnohí aj stratili, to najcennejšie - svoj život!

Títo ľudia sú skutoční hrdinovia a ja môžem hrdo povedať len toľko, že im ďakujeme! Ďakujeme za ich obete, vážime si ich a nikdy na ne nezabudneme! Bojovali, aby sme my mohli žiť v mieri! A to je tá najvyššia obeť budúcim generáciám, akú človek môže ponúknuť!
Vážené dámy a páni,
práve kvôli svojej hlbokej úcte k obetiam protifašistických bojovníkov by som naozaj nechcel, aby sa oslavy Slovenského národného povstania premenili na sviatok, ktorý si jednoducho odbijeme niekoľkými patetickými frázami a na druhý deň zabudneme, čo sme vlastne hovorili, čo sme vlastne počúvali. Pravda je taká, že si rok čo rok pripomíname výročia Slovenského národného povstania a každým rokom je naša spomienka naň zahmlenejšia.
Čím viac sa budeme vzďaľovať v čase, tým ťažšie sa bude vcítiť do situácie, v ktorej sa ocitli naši starí otcovia a staré mamy. Je to už raz tak, že väčšina z nás, nežila v tých časoch, ktoré si pripomíname – v časoch, keď išlo skutočne do tuhého. A ak sa povie Slovenské národné povstanie, v mysliach sa nám objavujú skôr obrazy z filmových diel či z iných umeleckých stvárnení.

Keď si predstavíme týchto konkrétnych ľudí a ich reálnu situáciu, musíme vidieť, že za ich rozhodnutím neboli žiadne gestá a pózy, žiadne zištné ciele, ani žiaden predstieraný pátos.
Bolo to niečo celkom prirodzené, čo je v každom z nás, v každom človeku. Títo ľudia jednoducho museli cítiť niekde hlboko v sebe, že sa deje niečo, čo sa im z duše prieči; že je to otázka hodnôt, pri ktorých nikto nemôže ostať ľahostajný. Ak by to títo ľudia necítili tak silne, nikdy by do toho nešli. Keď si predstavíme, čo asi preciťovali muži a ženy, ktorí jedného dňa zobrali svoju pušku, zbraň a išli do hôr; čo cítili, keď sa na nich valili tanky, alebo keď čakali v obkľúčení.
A ja som presvedčený, dámy a páni, že tieto hodnoty sú tu medzi nami naďalej.
Ľudia starnú a odchádzajú, generácie sa striedajú – no hodnoty ostávajú. A sú to tie isté hodnoty, v ktoré úprimne verili všetci tí, ktorí sa postavili proti fašistom. Hodnoty, ktoré si všetci nosíme v sebe a za ktoré by – ako verím – aj dnes každý z nás išiel do týchto hôr s puškou v ruke, pretože asi by sa inak ráno nevedel pozrieť do zrkadla.
Vážené dámy a páni,
v ľuďoch sa ukrýva niečo, čo ich núti postaviť sa na odpor, keď zlo presiahne určité hranice. A to zlo, o ktorom hovorím, je v spoločnosti vždy latentne prítomné a nikdy nevymizne. Aj preto je stále aktuálny odkaz Slovenského národného povstania. Odkaz, ktorý spočíva predovšetkým v tom, aby sme nikdy nepodcenili zlo, ktoré sa skrýva v ľudskej netolerancii a predsudkoch – ktoré je skryté v potlačení tých najprirodzenejších ľudských hodnôt. Hovorím o zle, ktoré je skryté v národnom šovinizme, nenávistnom nacionalizme a rasizme.
Dovoľte mi na záver, citovať slová klasika: „Tí, čo sa nepamätajú na minulosť, sú odsúdení na to, aby ju znova prežili!“ Pamätajme preto na minulosť; pamätajme na tých, ktorí bojovali a padli v Slovenskom národnom povstaní; pamätajme na tých, ktorí bojovali, aby sme tu dnes my mohli stáť a žiť v slobodnej a demokratickej krajine. Pamätajme, že za niektoré hodnoty sa aj umiera. A pamätajme, že každý z nás musí byť pripravený obetovať aj to najcennejšie. Nie preto, že by ho niekto nútil, ale preto, že je to jednoducho v každom z nás! A práve v tom je ten najúprimnejší odkaz Slovenského národného povstania!
História nás učí chápať nielen minulosť či prítomnosť, ale aj samých seba. Dámy a páni, som presvedčený, že jedine úctou k histórii môžeme plnohodnotne precítiť boj. Boj za mier, boj za slobodu, boj za humanitu! Boj, ktorý si stále cítime v sebe! Boj, na ktorý nikdy nesmieme zabudnúť!
Koho zaujíma viac tu: https://www.youtube.com/watch?v=4YfHPaq8UJw