Predstavte si, že sedíte v reštaurácii, čašník vám prinesie jedlo, ktoré ste si neobjednali, je prihorené, predražené a navyše vám drzo povie, že s tým nič neurobíte. Čo urobíte? Ostanete ticho sedieť, zaplatíte a budete sa tváriť, že sa nič nestalo? Pravdepodobne nie. Ozvete sa. A presne o tomto je nadchádzajúce referendum, ktoré nás čaká v sobotu 4. júla 2026.
Už týždne z každej strany počúvame tie isté porazenecké reči: „Nemá to zmysel.“ „Aj tak nepríde dosť ľudí.“ „Zbytočne vyhodené peniaze.“ „Bude to neplatné.“ Slovenská história nám skutočne dáva za pravdu v tom, že prekonať 50-percentné kvórum je kvôli apatii a cielenej ignorancii zo strany vládnych garnitúr takmer nemožné. Ak však pristúpime na túto logiku, dobrovoľne sa vzdávame jedného z najsilnejších ústavných práv, aké ako občania máme.
Ísť hlasovať o zrušení doživotných rent politikov a obnove protikorupčných útvarov ako ÚŠP a NAKA má obrovský zmysel aj vtedy, ak magická hranica platnosti nepadne.
Toto je mojich 7 argumentov, prečo ísť 4. 7. 2026 na referendum, aj keď bude asi neplatné:
1. Jasný odkaz politickej moci (Sociologický lakmusový papierik)
Politici vládnej koalície sa spoliehajú na to, že ak referendum kvôli nízkej účasti padne, téma je mŕtva. To je však obrovský omyl. Štatistický úrad totiž presne zverejní celkový počet ľudí, ktorí prišli. Ak k urnám dorazí signifikantný počet občanov, povedzme 800-tisíc alebo milión, pre mocipánov to bude brutálny budíček. Ukáže to, že hoci systém nastavil latku vysoko, obrovská masa ľudí odmieta zatvárať oči pred nespravodlivosťou. Takýto výsledok navyše vytvára silný politický mandát pre akúkoľvek budúcu vládnu reprezentáciu, ktorá bude mať v rukách nespochybniteľný dôkaz: „Ľudia tie zmeny chcú, toto je naša priorita.“
2. Definovanie reálneho výtlaku a občianskej mobilizácie
Žijeme v dobe internetových diskusií, kde má každý silné reči, no realita sa ukazuje na uliciach a vo volebných miestnostiach. Pre občiansku spoločnosť, aktivistov a opozíciu je toto referendum reálnym záťažovým testom mobilizácie. Je jednoduché podpísať online petíciu z pohodlia postele, no prísť v letnú sobotu do volebnej miestnosti vyžaduje reálny občiansky postoj. Účasť nám všetkým ukáže, aké veľké percento voličov je na Slovensku stále bdelých, ochotných konať a pripravených brániť demokratické inštitúcie pred ich demontážou.
3. Hlas prepadne len vtedy, ak zostanete doma
Najefektívnejšou zbraňou vládnych politikov proti referendám na Slovensku nie je protiargumentácia, ale ticho. Stratégia je jednoduchá: tváriť sa, že referendum neexistuje, nehovoriť o ňom v médiách a dúfať, že ľudia ostanú na chatách a kúpaliskách. Ak sa rozhodnete nejsť voliť s frázou, že „to predsa nemá zmysel“, stávate sa nevedomky pešiakom v ich politickej hre. Svojou neúčasťou im uľahčujete prácu a dávate im legitímne právo vyhlásiť, že Slovákom sú nejaké renty či spravodlivosť úplne ukradnuté.
4. Budovanie kultúry priamej demokracie
Referendum je najvyšší a najčistejší nástroj priamej demokracie, aký nám Ústava SR ponúka. Ak naň definitívne zanevrieme len preto, že podmienky jeho platnosti sú nastavené mimoriadne prísne, tento nástroj v podstate dobrovoľne pochováme. Demokracia nie je niečo, čo sa udeje raz za štyri roky počas parlamentných volieb a potom máme "svätý pokoj". Demokracia je sval, ak ho netrénujeme a nepoužívame, ochabne. Účasťou vyjadrujeme rešpekt k vlastným právam a dokazujeme, že sme občania, nie poddaní. V OZ Zjednotená Bratislava máme snahu o rozširovanie politickej gramotnosti. LINK TU
5. Finančné náklady sú už aj tak vynaložené
Argument o „vyhodených miliónoch“ je čistý populizmus. Celá mašinéria od tlače hlasovacích lístkov, cez prenájom miestností až po odmeny pre členov komisií, stojí štát približne 12 miliónov eur. Tieto peniaze sa však minú bez ohľadu na to, či do miestností vkročí 5 % alebo 95 % ľudí. Finančné prostriedky sú z našich daní už investované. Jediné, čo ako občania môžeme urobiť, je prísť a túto investíciu premeniť na jasné a hlasné vyjadrenie nášho názoru. Ignorovať referendum kvôli nákladom znamená nechať si prepadnúť lístok do kina, ktorý ste si už kúpili.
6. Edukácia pre naše deti (Príklad pre budúcu generáciu)
Naše deti nepočúvajú to, čo hovoríme, ale pozorne sledujú to, čo robíme. Ak chceme, aby z nich vyrástla generácia sebavedomých, kriticky mysliacich ľudí, ktorí sa zaujímajú o chod svojej krajiny a nenechajú so sebou manipulovať, musíme im to ukázať na vlastnom príklade. Vezmite ich 4. júla so sebou. Ukážte im volebnú miestnosť, vysvetlite im, o čom sa rozhoduje. Uvidia, že ich rodičom záleží na spravodlivosti a morálke natoľko, že obetujú polhodinu svojho času, aj keď sú šance na okamžitý úspech malé. Je to tá najlepšia praktická lekcia občianskej náuky, akú im môžete v živote dať.
7. Každé „NIE“ je postoj, pasivita je odovzdanosť
Slovenskom sa šíri nebezpečný mýtus, že ak s otázkami v referende nesúhlasíte, najlepšie urobíte, ak zostanete doma. To je fatálny omyl. Zostať doma neznamená povedať „NIE“. Zostať doma znamená povedať: „Je mi to úplne jedno. Politici, robte si so mnou, čo chcete, ja som len pasívny divák, ktorý zjedol aj s navijakom všetko, čo ste mi naservírovali.“ Ak niekto úprimne verí, že doživotné renty pre politikov sú v poriadku alebo že zrušenie NAKA bolo správne, mal by prísť a zakrúžkovať NIE. Hodiť platný lístok s nesúhlasným stanoviskom má totiž nekonečne vyššiu demokratickú hodnotu ako apatia. Ukazuje to, že ste občan, ktorý premýšľa a má názor.
Záver: Z gauča sa krajina nemení
Tento štát nebude lepší vďaka statusom na sociálnych sieťach, nadávaniu pri pive alebo rezignovanému pokrčeniu plecami. Politická moc miluje unavených, apatických a odovzdaných občanov. Miluje ľudí, ktorí uverili, že ich hlas nič neznamená.
Referendum 4. júla 2026 pravdepodobne neprekročí stanovenú 50-percentnú hranicu a noviny ho označia za neplatné. To však neznamená, že bolo zbytočné. Zbytočný je len ten hlas, ktorý zostal doma. Každý jeden človek, ktorý v sobotu príde a hodí svoj lístok do urny, hovorí jedno dôležité posolstvo: „Som tu. Som občan. Zaujímam sa o to, čo robíte s touto krajinou, a nebudem ticho.“
Vidíme sa v sobotu 4. júla vo volebných miestnostiach. Pretože na každom hlase záleží, najmä na tom, ktorý odmieta kapitulovať.
Lukáš Reich, člen mestskej Bratislavskej strany Dunaj
