Oscar WIlde : Portrét Doriana Graya(1890) Literárna recenzia

Písmo: A- | A+

Tí, čo v krásnych veciach nachádzajú odpudzujúce významy, sú skazení a nemajú v sebe kúsok čara. Tí, čo v krásnych veciach nachádzajú krásne významy, sú ľudia kultivovaní. Tí majú nádej. Oscar Wilde

Originálny názov: The Picture Of Dorian Gray

Autor: Oscar Fingal O´Flahertie Wills Wilde

Originálne vydanie: 1890

Recenzované vydanie: 2017, Odeon, Ikar

Prvý, zároveň i posledný román Oscara Wildea vyšiel pôvodne sťa úvodný príbeh magazínu Lippincott's Monthly Magazine 20.6.1890.Predával sa za 25,-centov. O rok neskôr v revidovanej, o nové kapitoly doplnenej forme bol publikovaný ako samostatný román. V ďalšom období tvorby sa írsky autor koncentroval najmä na divadelné hry, poviedky a aforizmy.

Stavebným kameňom knihy, hlavne v úvodných kapitolách je platonický milostný trojuholník medzi introvertným maliarom Basilom Hallwardom, spoločensky obľúbeným dekadentným aristokratom so svojským svetonázorom lordom Henrym Wootonom a naivným krásavcom Dorianom Grayom.

V dobe vydania zmietla román vlna kritiky založená práve na tabuizovanej láske medzi týmito troma mužmi. Sám uznávam, že prvá tretina knihy na mňa pôsobila trochu homosexuálne. Umelec a lev salónov chrlia priehrštia lichôtok Grayovým smerom. Obaja sú ním doslova posadnutí, Basilovi je múzou, Henrymu prázdnou nádobou do ktorej premieta svoje morálne hodnoty, táto skutočnosť je hlavným hybateľom deja.

Jedným dychom dodávam, že pri zamyslení sa nad autorovým životom, tento počiatočný gay vibe dáva zmysel. Wilde bol síce ženatý, mal dokonca aj deti, no ideál krásy videl v mužskej forme. Jeho životnou láskou bol mladý lord Alfred Douglas známy ako Bosie. Pri čítaní som práve jeho považoval za predobraz Graya. Pravdou ostáva, že sa spoznali až v roku 1891, čo moju domnienku nespochybniteľne vyvracia.

Romanca s Bosiem najväčšmi iritovala mladíkovho tatka, markíza z Queensberry(autor pravidiel profesionálneho boxu), ktorý Wildea verejne označil za zvrhlíka. Alfred následne presvedčil Oscara, aby zažaloval markíza za nactiutŕhanie. Proces vrhol svetlo na dramatikov život, nakoniec bol práve on odsúdený z obscénnosti a potrestaný dvojročným väzením s nútenými prácami.

Plynule sa do deja vkráda temnota, úzkosť, prvky hororu, napokon aj šialenstvo. Väčšina postáv sú aristokrati, či zbohatlíci. Ich dni sa skladajú z raňajok, prechádzok, obedov, večerí, posedávania v kluboch a operách. Neurodzený čitateľ nie je schopný empatie k týmto charakterom, čo mohlo mať za následok nedostatok napätia. Spisovateľ našiel cestu von z tejto priepasti, nežiadúci efekt sa teda nedostaví.

Umelcova slovmaľba je pohlcujúca. Kvetné frázy sa roztekajú na jazyku ako horúci karamel. 

Jedinou problematickou časťou pre mňa bola kapitola jedenásť. Autor svojsky, no strašne zdĺhavo opisuje všakovaké handry a serepetičky v Dorianovom dome. Druhá polovica state je zameraná na obrazy jednotlivých predkov vrátane pár kusých informácií o zvečnených ľuďoch. Háčik je v tom, že tieto informácie nijako neposúvajú dej vpred, sú len akýmsi románovým apendixom, ktorý môžete vyrezať a nikto za ním nevzdychne. Dá sa argumentovať priblížením Grayovej márnivosti, no v tomto momente je s ňou čitateľ oboznámený viac než dostatočne. Pravdepodobne šlo len o propagandu Estetizmu, filozofického smeru, vyznávaného autorom.

Záver je vynikajúci, zároveň prekvapivý. Počas čítania mi zišli na um rôzne koncovky, najlepšia mi ostala skrytá až do poslednej stránky 

Verdikt: 8/10

Treba prečítať! Dielo je vynikajúcou psychologickou sondou do duše muža rozorvaného vášňou a vinou.

Skryť Zatvoriť reklamu