Stáť na doskách, čo znamenajú svet.

Som človek, ktorý chce v živote skúsiť naozaj všetko. Preto nad ponukou účinkovania v Hlohovskom empírovom divadle s chlapcami s H.I.D. som ani nerozmýšľal. Okamžité ÁNO bola ta správna odpoveď...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

- O chvíľu otvárame oponu! - ozvalo sa niekde z hora, kde stál môj brat, pripravený na veľké otvorenie hodinového, do vtedy mne neznámeho, divadelného sveta. Počul som len vŕzgajúce koleso s veľkou kľukou, ktoré odostiera oponu, a s kvičaním zaťahujúceho sa drôtu na ktorom je opona zavesená som začínal byť osvetlený žiarou reflektorov stále viac a viac.

- A je to tu. - pomyslel som si.
Treba už len správne povedať prvú repliku a všetku bude v poriadku. Lenže omyl, vtedy myslíte na milión ďalších vecí. Prebieha vám v hlave ako sa správne a spisovne povie napríklad KOSTLÍK, FRAJERKA, ANIČKA, alebo nebodaj ako sa z toho celého vyhrabete, keď náhodou zabudnete to, čo ste mali povedať. Skutočne som myslel na veľa vecí.

Moja prvá súvislá veta však bola viac než v poriadku. Obecenstvo sa začalo potichu chichúňať a zo mňa spadol prvý veľký kameň, ktorých som mal na bedrách požehnane. Pred predstavením som dostal rôzne rady od mojich kamarátov taktiež ochotníckych hercov.
Od pohľadu medzi divákov, cez precítenie hry a zamaskovania nepodarených situácií, až k k tomu, ako zadržať smiech vtedy, keď je to najmenej vhodné. Poviem vám je to náročné.

Hrýzť si počas polovice komediálne ladeného predstavenia do jazyka len preto, aby ste nevybuchli od smiechu nie je žiadna sranda.
Myslel som si, - Po toľkých skúškach nie je možné, aby som sa na tom rehnil ako kôň, ešte aj na javisku a pred toľkými ľuďmi -.
Pravda bola iná - vtedy sa vám chce, verte či neverte, smiať ešte viac, pretože sa s vami smeje ďalších 150 ľudí a keď si niekto z hercov zmyslí počas hry, že mu do jeho textu pasuje replika, ktorú práve vymyslel a vy ste ju nikdy nepočuli, môžete sa tešiť na zaujímavé chvíľky. Pritom to môže zrovna taká, že keby ste sedeli v obecenstve, tak sa smejete ešte dva dni potom. No a na javisku vám to môže byť smiešnejšie ešte dvakrát toľko, pretože divák netuší či to v tej hre byť malo alebo nie. Preto nie je naozaj ľahké udržať si kamennú tvár a pokračovať v kľude ďalej.

Všetko však dopadlo tak ako malo. Smiech, potlesk a obdiv divákov, ktorý sa boli pozrieť na hre s názvom KĽÚČ bol akýmsi zadosťučinením polročného skúšania, v ktorom sme si odtrhli nejaký ten čas z nášho obvyklého života. No absolútne nebudem nikdy banovať, že som také niečo skúsil.

Azda by som sa chcel ešte poďakovať chlapcom z H.I.D (Hlohovského Insitného Divadla), ktorí sú aj mojimi priateľmi, že mi takýto zaujímavý zážitok umožnili, a dúfajme, že sa na tých istých doskách v Hlohovskom empírovom divadle stretneme ešte zopár krát...

Lukáš Tkáč

Lukáš Tkáč

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Len málo ľudí vie, akým kódom je uzamknuté moje vnútro. Preto sa podľa často obmienajúcich sa nálad dá určiť v akom rozpoloženi vlastne som...Načastejšie ma zastihnete v stave pneumatického vehikla, keď sa odrážam prežitými zážitkami od hladiny denného a všedného života :o) Zoznam autorových rubrík:  Moje historkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu