Afganistan - krajina, kde deti chodia do školy rady

„Po strednej škole odchádzam do Kazachstanu, študovať na univerzite. Dostala som tam štipendium.“ povedalo modrooké dievča veľmi dobrou angličtinou a suverénnym, sebavedomým prejavom. Neznelo by to až tak zvláštne, ak by nežilo v malom meste Yakawlang, v strednom Afganistane, v krajine ktorá sa považuje za najhoršie miesto na život pre ženy, kde ešte v roku 2006 nevedelo 86 % z nich čítať a písať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu
(zdroj: foto: Lukáš Zajac)

„A rodičia ťa pustia?“ Spýtal som sa, vediac, že mnohým afganským dievčatám túto možnosť rodina odopiera. Majú na to mnoho vlastných dôvodov – boja sa púšťať dievčatá do škôl, v ktorých vyučujú muži, alebo sa obávajú o ich bezpečnosť, keď musia kráčať dlhé kilometre pešo. „Rodičia ma v tom podporujú, lebo chcú, aby som mala lepšie vzdelanie a budúcnosť, ako oni. Sú presvedčení, že vzdelanie je budúcnosť," odpovedala a sám so nevedel, či sú to naučené frázy alebo to myslí úprimne. V Afganistane sa obe formy často zlievajú do jednej.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nie, to nie je typický príklad post-talibanskej transformácie Afganistanu. Je ale jasné, že osud dievčat v Yakawlangu by vyzeral úplne inak, ak by tu neexistovala škola, ktorej výstavbu a prevádzku podporujú mimovládne organizácie zo Západu. V rozľahlom komplexe majú okrem tried a zborovní dokonca počítačovú učebňu, na ktorú sú patrične hrdí.

Obrázok blogu

Väčšina žien v Yakawlangu nenosí burku, iba šatku cez vlasy. Samozrejme, ako náboženstvo striktne vyznávaju islam, ale nikdy neprijali jeho extrémnu interpretáciu, akú presadzoval Taliban. Sú Hazarky - jedným z mnoha etník v krajine. Počas talibanskej nadvlády Hazari strádali, boli diskriminovaní a často prenasledovaní. Tak, ako väčšine afgancov, aj im bolo upierané vzdelanie.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

V hlavnom meste regiónu Hazaristánu - Bamijáne, Taliban ostentatívne zbúral 1500 rokov staré a najväčšie sochy Budhu na svete. Dnes sa región stavia na vlastné nohy, s vedomím, že práve vzdelanie môže urýchliť jeho rozvoj.

Sabz-dara – škola v mešite

Obrázok blogu

Asi dve hodiny cestou autom od Yakawlangu, po prašných cestách plných výmoľov, pod vrcholmi pohoria Hindukúš, leží dedina Sabz Dara. Vzhľadom na nepriaznivé klimatické pomery, vysokú nadmorskú výšku, izoláciu a neúrodnú pôdu, je táto dedina chudobná dokonca aj na afganské pomery. Praktickí všetci ľudia z okolia pracujú v poľnohospodárstve – snažia sa pestovať zemiaky, akúsi zeleninu, vzhľadom i chuťou pripomínajúcu burinu a stromy, ktoré slúžia ako stavebný materiál. Majetnejší vlastnia kozy, elita motorku a dobytok.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Najbližšia štátna škola bola do nedávna od dediny vzdialená osem kilometrov. Najmä pre malé deti nebolo možné túto vzdialenosť prekonávať pešo – často v snehu alebo blate. V roku 2007 sa preto miestni obyvatelia rozhodli svojpomocne sprevádzkovať novú školu. Kvôli nedostatku priestorov a financií sa s miestnou mešitou dohodli, že budú ako provizórnu školu využívať jej priestory. Dnes sa v mešite vyučuje denne v dvoch smenách – ráno a poobede. V jednom čase sa tu v jednej miestnosti spoločne učí až päť tried. Ak je pekné a teplé počasie, niektoré triedy sa presunú von, kde sa učia pod holým nebom.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Spoločne plánuje komunita postaviť celkom novú budovu, na tieto účely už kúpili pozemok v blízkosti rieky. Vysoké finančné náklady im však nedovolili začať s jej výstavbou. Napriek tomu sa nevzdávajú. Za vzor im ale slúžia iné školy v oblasti, najmä tá v Yakawlangu.

Obrázok blogu

Aschiana - najskôr práca, potom škola

Obrázok blogu

Aschiana je afgánska mimovládna organizácia, ktorá poskytuje deťom ulice vzdelanie a zázemie, ktoré im v buúcnosti môže pomôcť k lepšej práci a kvalitnejšiemu životu. Prevádzkuje niekoľko vzdelávacích centier, ktoré navštevujú chlapci aj dievčatá.Väčšina z nich musí okrem toho svojou prácou vypomáhať rodine. Pred alebo po vyučovaní tak predávajú noviny, telefónne karty alebo plastové sáčky. Vďaka centrám Aschiany ale majú možnosť dosiahnuť aspoň nejaké vzdelanie, získať základné profesionálne zručnosti (niečo na spôsob našich učňoviek), športovať a hrať sa - teda nestratiť detstvo.

Obrázok blogu

Triedy v centrách Aschiany pôsobia nehomogénne – vekové rozdiely medzi žiakmi sú často veľké. Niektoré z detí mali šťastie dostať sa do centra skôr, iní sa naučia písať a čítať až ako tínedžri. Tak, ako inde v Afganistane, väčšinou sú triedy oddelené - zvlášť pre dievčatá a zvlášť pre chlapcov.

Obrázok blogu

Tieto školy som navštívil spolu s dvomi slovenskými stredoškolskými učiteľmi, Janom a Zuzanou a to v rámci projektu Twin Schools.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ak ste učitelia a chceli by ste niečo o Afganistane naučiť vašich žiakov, metodické materiály v slovenčine si môžete stiahnuť tu.

Viac o podpore detí ulice prostredníctvom Aschiany nájdete zas na stránke OZ Človek v ohrození.

Lukáš Zajac

Lukáš Zajac

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyštudoval som geografiu, teraz pracujem v mimovládnej organizácii v oblasti vzdelávania. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
INESS

INESS

107 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu