„Vedenie pošty pripravilo novú úpravu cien s minimálnym dosahom na obyvateľstvo,“ nechal sa na konci roka 2012 počuť riaditeľ Slovenskej pošty. Vraj za zdražením je aj „pokles počtu podaných zásielok, hlavne listov druhej triedy.“ Hlavným dôvodom zdražovania bola však pretrvávajúca strata tohto štátneho podniku - v roku 2011 takmer 7 a pol milióna EUR po zdanení a pred plánovaným vyplatením zlatého padáka jeho riaditeľke.
Inak, celkom zaujímavé podnikateľské myslenie – kvôli vysokej cene (a konkurencií iných služieb a technológii) posielajú ľudia menej listov, tak ich zdražieme.
„Ďalším dôvodom sú rastúce ceny pohonných hmôt, energií a služieb,“ doplnila zdôvodnenie zvýšenia cien Slovenská pošta. Podľa tejto logiky by v krajinách s vysokými nákladmi mali byť i k tomu adekvátne vyššie ceny poštových služieb.
Skúsme sa teda pozrieť, ako to teda s cenami poštových služieb v Európe je. Vybral som si dva základné ukazovatele – najlacnejšiu vnútroštátnu poštovú zásielku a najlacnejšiu medzinárodnú zásielku do krajín EÚ.
Tu je tabuľka vyjadrujúca cenu zaslania najlacnejšieho listu v rámci danej krajiny EÚ:
Spolu s Estónskom má Slovensko najvyššie ceny vnútroštátnych listových zásielok z tzv. nových členských krajín EÚ. Výrazne vyššie ako Slovinsko, kde je priemerná mzda takmer dvojnásobná ako u nás, či ako Portugalsko a Španielsko, ktoré majú vyššie ceny „pohonných hmôt, energií a služieb“ ako Slovensko.
Väčšina krajín v EÚ nepozná listy prvej a druhej triedy. Ak teda zvýrazníme cenu listovej zásielky prvej triedy (zelená farba), Slovensko vyskočí v cenovom porovnaní ešte vyššie. Vyššie ako Nemecko, ktoré pozná iba jednu triedu. Môžete hádať, ktorú.
Zaujímavo vyznieva porovnanie ceny vnútroštátnej zásielky v porovnaní s mzdovou úrovňou v každej krajine EÚ:
Iba Bulhari, Lotyši a Litovci môžu za hodinovú mzdu poslať menej listov v rámci svojej krajiny ako Slováci. Íri a Dáni ich môžu poslať 4-krát viac ako my – spolu s Malťanmi pracujú na jednu známku menej ako dve minúty.
Na Slovensku zaplatíme za pohľadnicu do inej krajiny EÚ 90 centov a ak to chcete poslať prvou triedou, tak si pripravte eurovú mincu. Je to veľa alebo málo? Odpoveď skúsme opäť hľadať v porovnaní s cenami v iných európskych krajinách:
Výsledok: spolu s Holandskom máme šieste najvyššie ceny za medzinárodné listové zásielky v Európskej únii.
Vyššie ako v Luxembursku, Veľkej Británii, Írsku, Fínsku, Nemecku alebo Rakúsku. O polovicu vyššie ako Slovinci, kde sa na tieto služby vzťahuje aj DPH, na rozdiel od Slovenska. Čakám na zdôvodnenie zo strany Slovenskej pošty.
A tiež neviem, ako to tí Luxemburci robia – majú platy skoro päťnásobne vyššie ako na Slovensku a napriek tomu platia za túto službu nižšie ceny.
Opäť, porovnanie s hodinovou mzdovou úrovňou (medián) v danej krajine:
Čiže Nemci, Luxemburčania, Fíni a Íri môžu poslať za hodinovú mzdu 5 a viac krát listov do iných krajín Európy ako Slováci.
Podľa matematiky Slovenskej pošty musí byť tá nemecká ekonomicky na kolenách. Veď tam doručovatelia zarábajú za týždeň toľko, čo ich slovenskí kolegovia za mesiac a ani benzín tam nie je veľmi lacnejší. K tomu je v Nemecku konkurencia doručovania listov i balíkov neporovnateľne vyššia ako u nás. Napriek tomu platia Nemci za mnohé poštové služby menej ako Slováci.
Čože? Oni majú zisk po zdanení 1,16 miliárd EUR? Ako to robia?
Napadá mi jediný dôvod, až sa to hanbím napísať – asi vedia, ako sa robí biznis.
Poznámky:
Limit váhy na najlacnejšiu listovú zásielku je v krajinách EÚ rôzny - do 20, 30 alebo 50 gramov
Ceny sú z dostupných internetových stránok jednotlivých národných poštových doručovateľov.
Mzdová úroveň je vyjadrením mediánu hodinovej mzdy z roku 2010. Viac tu.
Cena listových zásielok zo Slovenska do ČR je nižšia ako do ostatných krajín EÚ.
