Po príchode na ono vytúžené miesto sme ostali v údive, ako sa všetko v Jánskej doline (Nízke Tatry) od našej poslednej návštevy zmenilo, zmenilo k lepšiemu. Náš hotel bol akurát po celkovej rekonštrukcii, izby sa už podobali na EÚ štandard. Mali sme zaplatenú plnú penziu, tak sme sa skutočne nemuseli o nič starať a aj sme to patrične využívali. V cene pobytu sme mali zahrnuté ozdravné procedúry (3 denne), bazén, saunu, tenisový kurt, šípky, tak si určite viete predstaviť tú pohodu. Prvé dva dni sa nám zdalo všetko na slovenské pomery až neuveriteľne perfektné a už sme si začali hovoriť, že sa k EÚ približujeme nie len slovami našich politikou, ale aj v našom prípade službami. Zoznámili sme sa so super ľuďmi a jedným z nich bol i pán okolo 60 rokov z Nemecka. Rozprával, že bol na Slovensku v tomto istom hotely tesne v roku 1990 a že ostal prekvapený ako sa to tu zmenilo k lepšiemu. Ale neodpustil si pár poznámok na pár vecí, ktoré sme si aj my uvedomili hneď následný deň. Nevedel napríklad pochopiť prečo personál reštaurácie daného hotela nerozumie ani slovo po anglicky či nemecky, prečo po procedúrach sestričky nevymieňajú uteráky na relaxačných zariadeniach a prečo sa voda v bazéne a vodnom kúpeli mení len raz týždenne. Citujem: „ Veď sme v ozdravnom zariadení, kde chodí i zahraničná klientela a hygiena má byť na prvom mieste“. Úprimne povedané cítili sme sa dosť trápne. Ale aby som len nekritizoval, na druhej strane chválil obrovský pokrok čo sa týka vybavenia a čistoty izieb, doplnkových služieb a aktivít aj takej maličkosti ako je parkovanie v hotelovej garáži.
Ako som spomenul, neprišli sme s manželkou do Tatier len pasívne oddychovať a tak sme absolvovali niekoľko očarujúcich prechádzok a turistických vychádzok v Nízkych Tatrách. Jednu takú sme si naplánovali aj do Demänovskej doliny. Chceli sme navštíviť Demänovskú jaskyňu Slobody. Tak sme hneď po raňajkách sadli do auta a vyrazili do Demänovskej doliny. Nakoľko sme mali pozisťované informácie nie len o jaskyni ale i o vstupnom, mimochodom 250 SKK sa nám za vstup do takej peknej jaskyne zdá smiešna suma. Mysleli sme si, že nás nič neprekvapí. Ale ono áno. Prišli sme pod jaskyňu na parkovisko a vtom to prišlo. Ihneď po zaparkovaní k nám pristúpil mladý muž. „Prosím si 100 SKK“, povedal. Ja som sa naňho s úžasom v očiach pozrel a neveriacky sa opýtal „Prosím?“ On zopakoval: „ Parkovné je 100 SKK“. Nie, že by tá suma bola taká vysoká, že by sme už nemali s manželkou čo jesť, ale vypýtať si za dve hodiny parkovania (na navyše nestráženom parkovisku) 100 SKK, sa nám zdalo strašne veľa. Viem, že v Bratislave alebo v Žiline zaplatí človek za 1 hodinu 40 SKK do 60 SKK, ale toto predsa nie je Staré Mesto, kde je nedostatok parkovacích miest, kde denne prejde niekoľko tisíc ľudí. Je pravda, pre zahraničného hosťa je to smiešna suma, ale keď si to človek rozoberie na drobné, ten zahraničný turista očakáva v tých 100 SKK okrem parkovného minimálne prístup k sociálnym zariadeniam a základné informácie. A takéhoto niečoho sa žiaľ na našom krásnom Slovensku turista nedočká.
Nepochopím, ako to že miestna samospráva (mesto Liptovský Mikuláš) nereguluje ceny nejakou vyhláškou o cenách a nedozerá na to, čo požaduje turista – zákazník, ktorý sa rozhodol minúť peniaze na Slovensku dostane za svoje peniaze všetko to čo by malo byť samozrejmosťou. Je až iróniou, ako všetci zodpovední okolo nás neustále hovoria, ako je dôležité tráviť dovolenku na Slovensku, minúť peniaze doma a podporiť tak svoju krajinu, ale žiadneho z nich nenapadne položiť si otázku: „Prečo sa nerozvíja turizmus na Slovensku?“
