Na Slovensku platí fakt, že mnohé autobusy a nielen tie, ale aj iné prostriedky hromadnej dopravy, mnohokrát nie sú vo vyhovujúcom technickom stave. Tento fakt je jednou stranou mince. Tu by mali existovať páky, ako takýchto dopravcov postihovať veľmi vysokými pokutami a nebojím sa povedať aj zakázaním činnosti, či zrušením živnostenských oprávnení. Druhou stranou mince sú vodiči autobusov. Už by sme konečne na Slovensku mali brať na zreteľ, že práve vodiči autobusov majú moc nad životmi cestujúcich. Ale ako by to nikoho nezaujímalo. Pritom, keď je potrebné premiestniť sa z bodu A do bodu B a vy nemáte inú možnosť ako využiť cestu napr. utobusom, mnohokrát už pri prvom pohľade na človeka za volantom autobusu si pri nastupovaní poviete ako to, že takéto „indivíduum“ dostalo vodičský preukaz a s obavami zverujete život do jeho rúk. Vodič je často krát arogantný, drzí a neslušný, čo už čo to naznačuje o jeho inteligencii.. Potom po prvých kilometroch ukážkovej rallye jazdy sa aj tí čo sa nemodlia k Bohu začnú modliť a uvažovať nad tým, či na ďalšej zastávke vystúpiť alebo dúfať, že cestu napriek šoférovi hazardérovi prežijete v zdraví. O svoj život sa pritom nemusia obávať iba cestujúci v autobuse, ale aj ostatní účastníci cestnej premávky, nakoľko autobus v rukách takéhoto „vodiča profesionála“ je v podstate zbraň, dá sa povedať hromadného ničenia. Áno, v podstate autobus je takouto zbraňou., lebo ohrozuje mnohých ľudí. Keď sa chce takýto „vodič profesionál“ zabiť, nech nesadá za volant autobusu, ale nech sa utiahne niekde do ústrania a ukončí svoj biedny život pekne potichu bez ohrozovania ostatných. Netvrdím, že všetci vodiči autobusov sú hazardéri. Samozrejme sú aj zodpovední, príjemní, úslužní a ochotní vodiči, ktorí vykonávajú svoju prácu radi a zodpovedne. Ale žiaľ hazardérov za volantom autobusov je medzi nimi stále dosť. Hazardérov, ktorí si potrebujú niečo dokazovať a dvíhať svoje ego. Je naozaj potrebné sprísniť pravidlá pri udeľovaní vodičských oprávnení skupiny D a D1, zaviesť prísnejšie psychotesty, častejšie zdravotné prehliadky, častejšie preverovanie znalostí predpisov a mentálnej spôsobilosti vodičov prostriedkov hromadnej dopravy. Keď sa pozerám na tragédie, ktoré sa stávajú v súvislosti s hromadnou dopravou, tak som rád, že vkladám svoj život len do svojich rúk, keď si sadám za volant svojho auta. To, že na našich cestách pribúda čoraz viac áut, lebo ľudia využívajú radšej vlastný spôsob dopravy ako hromadnú dopravu, nie je spôsobené len ekonomickou výhodnosťou vlastnej dopravy, zbavenia sa časovej závislosti na odchode či príchode prostriedku hromadnej dopravy. Je to možno spôsobené aj faktom, že ľudia zo strachu o vlastnú bezpečnosť dôverujú čoraz menej hromadnej doprave, keď vidia čo sa na našich cestách deje a vidia akým ľuďom zverujú pri potrebe premiestniť sa z bodu A do bodu B svoj život. Toto samozrejme platí nielen pre diaľkovú, ale aj mestskú hromadnú dopravu.
Na záver by som chcel vyjadriť všetkým pozostalým včerajšej tragickej dopravnej nehody úprimnú sústrasť a tím čo mali šťastie a prežili, chcem zapriať skoré a úplné vyzdravenie. Verím, že podobných tragédií bolo už naozaj dosť nato, aby sa nielen vodiči hromadnej dopravy, ale aj kompetentní konečne zamysleli a začali riešiť tento nelichotivý stav vo verejnej doprave na Slovensku.
