Je až zarážajúce ako málo ľudí si uvedomuje, čo všetko tento deň znamená pre nás Slovákov a nie len pre nás, čo znamenal aj pre Európu, ktorej sme súčasťou. Nechcem hodnotiť rebríček hodnôt väčšiny ľudí, ale dovolím si tvrdiť, že veľmi veľa ľudí žijúcich v našej krajine (okrem cudzincov) by na otázku: „Aký je dnes deň?“ nevedelo odpovedať. A to už ani nehovorím, že by sa v nich aspoň trošku prebudila národná hrdosť, zastavili sa a vzdali hold tým, čo v tento deň urobili tak veľa pre našu vlasť. Viem, je pekné počasie a mnohí využívajú posledné pekné dni prázdnin na prechádzky, turistiku, šport či len tak na nič nerobenie a voľný deň predsa padne vhod. I ja s manželkou som bol na turistike a využil tak tento voľný deň. Na Slovensku skrátka nie sme naučení byť hrdí na našu vlasť, byť hrdí na to, odkiaľ sme a kým sme. Neviem, či je zle nastavený systém výchovy k národnej hrdosti na základných či stredných školách alebo u rodičov, ktorí vychovávajú svoje ratolesti. Ale ako tvrdia odborníci, s podobným problémom sa boria všetky postsocialistické krajiny bývalého východného bloku. Aj keď geografický stred Európy leží u nás na Slovensku a mnohí z nás neradi počujeme, že sme východná Európa, a veď prečo aj, keď naša vlasť leží v jej strede, myslím, že by nemal byť až taký veľký problém uvedomovať si aj našu históriu a tých, ktorí ju utvárali. Neustále počúvame ako je to u nás a ako je to vo vyspelých krajinách, ako sa oni majú dobre a ako sa my máme zle, ale nikto sa nezamyslel nad základnou otázkou, z čoho toto všetko vychádza. Základom každého národa je uvedomenie si samých seba, znalosť svojej histórie a hrdosť na krajinu, z ktorej pochádza. Tohtoročnú letnú dovolenku sme s manželkou strávili v Dánsku, kde si toto uvedomuje rovnako malý škôlkar, ktorý vám okamžite odpovie, že majú kráľovnú a červenú vlajku s bielym krížom ako aj dospelý človek, ktorý zase pozná dokonale kráľovskú rodinu a históriu svojej krajiny. Taktiež nás zaujal jeden krásny zvyk, ktorý je rozšírený po celej Škandinávii. Pri rodinných, obytných domoch (rozumej u nás typ paneláku), obchodoch a inštitúciách vlajú malé dánske vlajočky tzv. vimpel (malá, veľmi dlhá a úzka vlajka) a keď je nejaký štátny sviatok alebo má sviatok kráľovská rodina, s hrdosťou Dáni vyvesia vlajku svojej krajiny. Jeden krásny zvyk nás najskôr veľmi prekvapil a po vysvetlení od našich dánskych priateľov veľmi potešil. Pri očakávaní návštevy vyvesia Dáni pred svoj dom namiesto vimpelu vlajku svojej krajiny, čím ako sme sa dozvedeli, vzdávajú hold prichádzajúcim hosťom. Tiež je pre nich národná vlajka symbolom osláv, symbolom ich kráľovskej rodiny, krajiny, národa a národnej hrdosti.
Keď sme dnes boli s manželkou na turistike, nebolo vidieť nikde pred domom, panelákom či obchodom ani len náznak Slovenskej vlajky. Aspoň, že boli pred úradmi. Viem, u nás nie je zvykom, aby sme si pripomínali udalosti vyvesením vlajky, ale takisto nie je zvykom zamyslieť sa nad tým, prečo je dnes voľno a nemusíme pracovať, čo také sa asi udialo, že je tento deň vyznačený v kalendári hrubým alebo červeným číslom. Netvrdím, že musíme hneď v tejto otázke kopírovať Dánsko, ale myslím si, že by sme sa mali aspoň z času na čas zamyslieť a prejaviť hrdosť na to, kto sme a odkiaľ sme a prejaviť úctu tím, ktorí v minulosti urobili pre našu krajinu tak veľa. Alebo sa stala národná hrdosť na Slovensku prežitkom?
