Aby sme získali stručný prehľad, za čím všetkým zlým stojí Rímskokatolícka cirkev, netreba veľmi ťažko rozmýšľať, stačí použiť ich vlastné slová - Sedem smrteľných hriechov.
1. Pýcha (Superbia)
- Rímskokatolícka cirkev sa snaží v mene Boha ovládať život ľudí
- Rímskokatolícka cirkev podporuje svojich predstaviteľov v šírení demagógie a lží
2. Lakomstvo (Avaritia)
- Rímskokatolícka cirkev v mene Boha hmotné statky radšej hromadí, ako by sa s nimi podelila
- Rímskokatolícka cirkev utajuje vo svojich trezoroch mnohé literárne a umelecké poklady sveta
3. Závisť (Invidia)
- Rímskokatolícka cirkev v mene Boha neodpúšťa úspech druhých
- Rímskokatolícka cirkev toleruje závistlivosť svojich predstaviteľov
4. Hnev (Ira)
- Rímskokatolícka cirkev v mene Boha vedie vojny, upaľovanie a vraždí
- Rímskokatolícka cirkev nepripustí kritiku svojich predstaviteľov
5. Smilstvo (Luxuria)
- Rímskokatolícka cirkev v mene Boha znásilňuje a zneužíva deti
- Rímskokatolícka cirkev utajuje sexuálne zvrhlosti svojich predstaviteľov
6. Obžerstvo (Gula)
- Rímskokatolícka cirkev v mene Boha berie jedlo z úst chudobným, aby ona mala hojnosť
- Rímskokatolícka cirkev podporuje svojich predstaviteľov vo vyberaní nezmyselných odpustkov
7. Lenivosť (Acedia)
- Rímskokatolícka cirkev v mene Boha toleruje úpadok spoločnosti vo svoj prospech
- Rímskokatolícka cirkev podporuje duchovnú nečinnosť svojich predstaviteľov
Ako bonus sa Rímskokatolícka cirkev a jej predstavitelia neriadia ani len svojimi vlastnými prikázaniami, čo dokazuje nedávna minulosť a súčasnosť, i u nás na Slovensku, ako napríklad:
- Nezabiješ - rozpútavanie vojen, upaľovanie a vraždy nevinných
- Nezosmilníš - znásilňovanie nevinných deti a sexuálne škandály
- Nepokradneš - kradnutie, podvody a sprenevera majetku ľudí a štátu.
A potom sa nielen vo Vatikáne čudujú, že Rímskokatolícka cirkev zažíva exodus, že množstvo veriacich sa znižuje každým rokom, že čoraz viac veriacich radšej vzdá úctu Bohu modlitbou doma a nepotrebujú chodiť do kostola, že ľudia čoraz hlasnejšie hovoria o odluke cirkvi od štátu. Ani sa nečudujem, lebo keď si človek uvedomí, akí ľudia sa chodia do kostola modlikať, najmä tí verejne známi alebo politici, ktorí spínajú ruky k oltáru a Bohu, pritom vonku kradnú, intrigujú, klebetia, skrátka správajú sa ako odpad spoločnosti. Keď k tomu pridáme cirkevných hodnostárov správajúcich sa rovnako, je situácia len prirodzeným a správnym následkom tohto všetkého. Ľudia ši čoraz viac uvedomujú, že k tomu, aby verili v Boha nepotrebujú žiadne kostoly, cirkev a jej predstaviteľov. Stačí im ich vlastná viera a presvedčenie.
