V dobách, ktoré máme chvála Bohu už za sebou, sme nemali možnosť vybrať si z množstva ponúkaného tovaru to, čo považujeme za najlepšie, čo má veľkú pridanú hodnotu za rozumné náklady. Myslím si, že v rámci ponuky na trhu a hrúbky našej peňaženky sme sa snažili vyberať práve také výrobky. Jedným z nich aj krátko po páde komunizmu bola Škoda, až do príchodu modelu Fabia. Platilo to hlavne o modeloch Octavia I a aj o Felicii. Vývoj trhu s predajom automobilov, konkurencia a možnosť slobodného rozhodovania nám dáva právo voľby na čo minieme svoje peniaze. Mám rád tradičné výrobky, ktoré prežili obdobie po páde komunizmu a rozpade Československa, ale myslím si, že v mnohých prípadoch sa tradície preceňujú a výrobcovia naďalej zneužívajú monopolné výhody získané v minulosti. Typickým príkladom je už spomínaná Škoda. Poznám veľa ľudí, hlavne tých, ktorí dovŕšili 18 rokov ešte pred novembrom 1989, ktorých keď sa opýtate: „Aké auto by ste si kúpili?“ vám bez akéhokoľvek rozmýšľania odpovedia: „Samozrejme Škoda“. Mnohí z vás si teraz povedia, že je to najpredávanejšia značka na trhu, s dobrým pokrytím servisných stredísk, ale tiež je to aj značka, ktorá sa najviac kradne. Navyše si myslím, že už to nie je to tradičné ľudové auto za rozumné peniaze. Veď len keď človek zoberie, čo obsahujú jednotlivé stupne výbav a porovná sa to s inými značkami zistí, že iné značky ponúkajú za rovnaké peniaze oveľa viac. Takým príkladom je Škoda Octavia II generácie. Dovoľte mi malé porovnanie. Zoberme, že máte limit na kúpu auta 1.000.000 SKK, ste rodinne založení a tak sa rozhodnete pre kombi, dieslovy motor 2,0. Aby som to trošku sťažil, porovnajme neporovnateľné: Škoda Octavia II Combi a Mercedes-Benz C 220 CDi Combi. Základná cena Škody vo výbave Elegance je 855.000 SKK. Od najvyššej výbavy očakávate, že bude mať aspoň týchto pár prvkov výbavy: ESP, TMP, multifunkčný volant, hlavové airbagy, aktívne hlavové opierky, ukazovateľ opotrebovania prevádzkových kvapalín a bŕzd, asférické, vyhrievané spätné zrkadlá a autorádio s CD, atď. Ale kdeže. Aby ste sa dostali k týmto prvkom výbavy budete si musieť priplatiť 90.000 SKK, čím sa dostanete na 945.000 SKK a dostanete len 2 roky záruku. Pritom za totožnú sumu si kúpite Mercedes-Benz C 220 CDi, ktorý už tieto prvky výbavy má v základnej výbave Classic a k tomu dostanete 6 rokov záruku. Navyše pocit z jazdy v Octavii a v C-Classe, reprezentatívnosť a imidž auta sa nedajú absolútne porovnať. Chcem podotknúť, že nechcem kritizovať Škodu. Aj keď ja obľubujem skôr škandinávske a japonské značky, sám som začínal na Škoda 120L. Rovnako to platí na aj na veľké množstvo iných produktov a iných značiek. Uviedol som ju len ako príklad na predmet, ktorý sa nachádza všade okolo nás. Myslím si, že postaviť predajnosť akéhokoľvek výrobku na princípe, ponúkneme základ a za ostatné si zákazník priplatí, vyznieva komicky a spoliehať sa na tradicionalistické myslenie zákazníka vyznieva v dnešnej dobe globalizácie ako mýtus. Žiaľ sme národ, ktorý miluje mýty a namiesto toho, aby premýšľal, sa spolieha na to, čo mu iní povedia či nadiktujú. Verím, že s generačnou obmenou a novým pohľadom na vývoj spoločnosti, budú ľudia viac rozmýšľať nad tým, čo za svoje ťažko zarobené peniaze dostanú. Že nedovolia výrobcom, aby aj naďalej využívali v minulosti získané výhody monopolného postavenia a spoliehali sa na mýtus tradície.
23. mar 2007 o 15:34
Páči sa: 0x
Prečítané: 857x
„V minulosti získané monopolné výhody alebo mýtus tradície“
V tomto blogu by som rád rozprúdil debatu o tom, ako a v akej miere využívajú výrobcovia výhody z čias socializmu. Výhodu menom monopol na trhu s predajom akýchkoľvek výrobkov. Alebo je to v nás, ľuďoch, ktorí sú natoľko spätí s tradíciami, že nevedia triezvo posúdiť či to, čo považujú za dobrý nákup, je naozaj dobrým nákupom.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)