No mútili ako mútili. Keď zoberiem veľký úspech volejbalistov a ich postup na ME v Petrohrade a aj keď neuspeli, za posledné roky urobil Slovenský reprezentačný volejbal veľký pokrok. Rovnako tak potešila mladučká Kristína Kučová a jej víťazstvo na US Open dievčat v New Yorku, či zaslúžený bronz Libora Charfreitaga v Osake. Avšak, keby sme urobili anketu, s otázkou: „Viete aké veľké športové podujatie sa pripravuje už o pár dní na Slovenku?“, možno jeden človek z desiatich by odpovedal: „Atletický most 2007 v Dubnici nad Váhom“. Niet sa čo čudovať. Slovensku vládnu iné športy. Oči a duša Slovenského fanúšika sa upiera najmä na futbal a hokej. Za posledné dni najmä na futbal a povedzme si úprimne, keby sme mali byť živí z úspechov našich reprezentačných futbalistov, tak Slováci pomrú od hladu. Pritom futbal je šport, do ktorého sa na našom chudobnom Slovenku investujú neskutočné peniaze. A načo. Nato, aby sa priživilo tých pár vyvolených funkcionárov, ktorí robia z ľudí hlupákov s trápnymi vyhláseniami typu „Spojme sa pre futbal“, „Futbalom proti korupcii“ či „Očistíme futbal“. Veď je to celé smiešne. Alebo na to, aby si páni hráči, nechali pršať dažďovú vodu do namyslených nosov, samozrejme česť výnimkám. Akosi v športe a zvlášť vo futbale hráči nemyslia na to, že reprezentujú vlasť, že aj tých pár skalných fanúšikov čo ostalo, by si ešte radi pozreli dobrý futbal. Každoročne prevládajú z úst funkcionárov, trénerov a futbalistov veľkohubé vyhlásenia, ako toho či onoho súpera porazíme, ako na ten či onen šampionát postúpime. Potom príde realita, ako napríklad parný valec s menom Wales a zrazu sú všetci anjeličkovia, anjeličkovia plní sebakritiky. Počuli ste niekedy podobné veľkohubé vyhlásenia od našich kanoistov, atlétov, volejbalistov či hádzanárov? Určite nie. A veď načo aj. Oni nepotrebujú rozprávať o tom akí sú dobrí, oni to proste dokazujú svojimi výkonmi a výsledkami. A pritom do našej atletiky, vodných športov, hádzanej, volejbalu a iných nie až tak populárnych športov netečie ani zďaleka taký objem peňazí ako práve do futbalu. Možno by bolo konečne načase, zamyslieť sa nad kľúčom prerozdeľovania finančných prostriedkov v reprezentačnom športe a začať podporovať športy, ktoré možno nie sú až tak masovo sledované, ale športovci v týchto športoch robia ďaleko lepšie meno sebe i našej krajine. Možno by jednotlivé reprezentačné športy mali aj tak trošku medzi sebou súperiť. Súperiť nie len o priazeň divákov, ale aj o finančné prostriedky. Zoberme čisto hypoteticky jeden príklad a to zdravá konkurencia v reprezentačnom športe. Keby na základe športových úspechov prideľovali finančné prostriedky a reprezentačný futbal by na budúci rok dostal o dve tretiny menej peňazí, tieto by sa prerozdelili medzi výsledkovo úspešné športy, možno by táto zdravá športová konkurencia pomohla. Možno by si páni funkcionári, tréneri a páni futbalisti uvedomili, že keď chcú peniažky musia sa snažiť vyhrávať a nie len vypúšťať zo svojich úst veľkohubé vyhlásenia.
Veď keď pomáha zdravá konkurencia v obchodnom a spoločenskom živote, možno by pomohla i reprezentačnom športe. A možno by sa so športovými úspechmi vrátili na štadióny fanúšikovia a možno by Slovenský reprezentačný futbal bol úplne niekde inde ako sa nachádza teraz a mal by triezvy pohľad sám na seba bez zbytočného preceňovania svojich síl a kvalít. Ale to všetko je len možno.
