Hrdinovi z rozprávky sa dá iba závidieť...! V realite dnešného Slovenska by pri jeho neotrasiteľnej snahe dopátrať sa existencie pravdy prišiel nielen o statky a zdravie, ale aj o celú svoju ľudskú podstatu. V gorilom kráľovstve niet miesta pre také zbytočné haraburdy, akými sú ideály, krása, láska alebo morálka.
Niekoľko nepoučiteľných optimistov bude namietať, že „pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávsťou“. Žiaľ, práve toto heslo stojí na začiatku cesty do súčasného bahna. Zo začiatku vysoko vyčnievalo, ale postupne ho sami jeho rodičia ponárali svojimi činmi čoraz viac do trasoviska korupcie, klientelizmu, klamstiev a zločinu.
Za dvadsaťdva rokov sa stihlo dokonale skompromitovať a vo svetle komédie, ktorú hrajú vrcholní predstavitelia SDKÚ, Smeru, KDH, Mosta – Híd, pôsobí ako otrepaná žonglérska rekvizita. Ide však o politických dinosaurov splachovacieho charakteru bez kúska sebareflexie a preto aj keď sú predsa len trochu nervózni, naďalej klamú a otvorene dávajú najavo pohŕdanie ľuďmi, ako hlupákmi, ktorých čím viac klameš a dusíš, tým viac si ťa vážia. Po víkendových televíznych debatách sa hlavné postavy kauzy Gorila už nedajú ani len lichotivo označiť za klamárov, pretože aj takí sa snažia pôsobiť rečovo a logicky konzistentne. Lepšie sa na nich hodí označenie ako úbohých rozrážačov vzduchu.
Rozrážači vzduchu sa spoliehajú na to, že ľudia rezignovali na pravdu a že chápu zlo ako definitívneho víťaza vo večnom boji s dobrom. Snažia sa nám vsugerovať, že naši predkovia sa trápne mýlili, keď klamstvo, zlodejstvo a budovanie šťastia na nešťastí blížneho považovali za hriech. Naozaj tomu chceme uveriť? To sme už tak klesli, že v honbe za peniazmi strácame ľudský rozmer a stávame sa bezduchými panákmi v rukách niekoľkých na všetko odhodlaných zločincov?
Kauza Gorila je možno posledná výzva z nebies, aby sme sa spamätali. Ak občania, či už z pohodlnosti alebo skutočnej obmedzenosti, uvoľnia priestor na všetko odhodlaným zneužívateľom moci a dovolia tak kauze vyhniť bez následkov pre jej aktérov, bude to koniec normálneho života slovenskej spoločnosti a slovenského národa. Každé spoločenstvo, a to je jedno, či ide o rodinu, obec, národ, štát, musí stáť na určitých všeobecne platných hodnotách. Hlásať hodnotový relativizmus je síce módne, ale ide skôr o fintu manipulátorov ako odstaviť zdravý rozum a tradičné civilizačné hodnoty. Jednou z nich je pravda. Ak sa tento hodnotový pilier obráti na svoj protiklad, ako naopak vyzlečený rukáv kabáta, nie je možné fungovanie žiadneho spoločenského vzťahu a mechanizmu. Bude nasledovať už iba pád a to v neustále sa zrýchľujúcej špirále.
Dá sa vôbec ešte niečo podniknúť, aby sme sa vyhli katastrofe? Určite áno a netreba pritom prísť ani o majetok, ani o oči. Stačí len zdanlivá maličkosť. Nespreneveriť sa svojmu svedomiu a zdravému rozumu a nenechať sa obalamutiť nechutnými frázami o trpezlivej a zodpovednej politike pre Slovensko. Prázdni táraji sa už dostatočne demaskovali.
Keď sa nebudeme báť, keď nebudeme leniví ukázať týmto klamárom bez mihnutia oka a zlodejom, ktorí sa svoje zlodejčiny už ani nesnažia zakrývať, že na ich hru nepristaneme, že nie sme tupé stádo, za ktoré nás gorily považujú, potom obrat nastať musí.
