Či už niekto verí alebo neverí obsahu spisu, jedna vec je pozoruhodná. Vo vzťahu k prípadu tradičné strany jednohlasne odmietajú, že by sa na korupcii akýmkoľvek spôsobom podieľali. Podľa nich ide určite o výmysel a snahu pošpiniť chudákov politikov a ich strany, čistých ako ľalia.
Nakoniec, majú pravdu: na Slovensku ešte nikto z ústavných činiteľov alebo predstaviteľov etablovaných politických strán nebol odsúdený, čo dokazuje, že sa u nás nikdy nepodvádzalo, nekradlo, nepodliehalo klientelizmu, bezzásadovo sa neobchodovalo a nedevastovalo morálku. Podľa toho je v našej politike všetko čisté, moderne povedané transparentné, hodné opätovného až doživotného zvolenia nositeľov najčistejších hodnôt do patričnej funkcie.
Svet nám môže závidieť. Dánsko s jeho vraj nulovou korupciou na nás iba závistlivo zazerá. Treba priznať, že niektorí poprední ministri a úradníci síce odvolaní boli, ale len preto, aby ich bolo možné posunúť vyššie a tak ich ochrániť pred nepriateľmi a zlomyseľnými na cti utŕhačmi.
Nuž, všetko by tak mohlo byť, keby človek predsa len nebol obdarený vlastným rozumom, ktorý sa nedajbože zbaviť pochybností. Vo svetle vlastných skúseností, vedomostí a pamäte sa potom človek neubráni otázke: Keď naši politici, dokonca aj naši prebohatí podnikatelia, robia všetko pre blaho národa, kto stojí za kauzami, akými sú napríklad emisie, nástenka, vláčiky, platinové sitká, mýtne systémy, mobilní operátori alebo obíjanie cencúľov? Ťažká otázka.
Nikdy som nepochyboval o pánovi Dzurindovi, ktorý sa pred každým rozhodnutím pýta sám seba, aké riešenie je lepšie pre Slovensko. Takže to, ktoré vyberie, je určite najlepšie. To, ktoré zamietne, si s hrôzou nedokážem ani predstaviť. Pán Fico to so sociálnym štátom myslí rovnako úprimne a páni z KDH s majstrovskou flexibilitou svojho svedomia už zo zásady nesmú klamať. No, ako im človek nemôže uveriť! Zvlášť, keď ani polícia ani súdy nikdy žiadnu kauzu nevyšetrili. Záver je jasný: nebolo čo vyšetriť, lebo všetko bolo v poriadku.
Kto potom stojí za všetkými týmito ohováračskými kampaňami proti najlepším synom nášho národa? Voľakedy to bol imperializmus, neskôr ŠtB, potom nepriatelia Slovenska a teraz kto? Tento záhadný fenomén, podľa toho, čo napáchal, musí byť dostatočne globálny a silný, zároveň však musí byť na Slovensku ako doma a musí vedieť hravo manipulovať s fantáziou a skutočnosťou.
Takýmto požiadavkám vyhovuje iba jediná postava – Macko Pu. Je to bolestivé poznanie, ale pravda sa nedá umlčať. Aureola najlepšieho priateľa detí sa v porovnaní s čistými rukami našich obetavých politikov stratila ako dym. Len sa obávam, ktorý z nich zaujme jeho miesto pri detských postieľkach. Ešte aj pre nevinné dietky by to mohlo znamenať ťažkú nočnú moru.
