Štatistík je obrovské množstvo a treba priznať, že značná časť z nich je často samoúčelná. Tá väčšia časť však plnohodnotne slúži ako východisko – zdrojová báza faktov, poznatkov a vzťahov pre na ňu nadväzujúce systémy. Ak teda chceme poznať fungovanie systému a urobiť do neho zásahy s cieľom ovplyvniť jeho chod, nedokážeme to urobiť bez relevantných štatistických údajov.
Politickí korektníci a multikulti aktivisti štatistiky nepotrebujú. Svedčí o tom kampaň proti štatistike o kriminalite Rómov, ktorá sa viedla do roku 2000 a ktorú chce minister vnútra Lipšic obnoviť. Takáto štatistika na etnickom princípe by vraj bola rasistická, v rozpore s ľudskými právami a znamenala by návrat diskriminácie Rómov.
Položme si otázku, či v takom prípade aj sčítanie obyvateľstva- teda štatistika - nie je rasistické, pretože obsahuje kolonku o národnostnej príslušnosti. Vysloveným rasizmom by malo byť aj napríklad sledovanie počtu rómskych žiakov v špeciálnych školách. Alebo že by to v tomto prípade neplatilo? Máme tak vlastne dva druhy štatistiky. Jedna, ktorá zbiera údaje o negatívnych prejavoch Rómov – tá je rasistická. Druhá sleduje údaje, ktoré majú pomôcť odstrániť údajnú segregáciu a tá je v poriadku.
Kúzelnou je aj snaha nehovoriť o rómskej kriminalite, ale o o kriminalite v sociálne vylúčených spoločnostiach. Akoby každému, kto tu žije, nebolo jasné, na koho tento eufemizmus platí. Naozaj sme už tak ohlúpnutí krikom ľudskoprávnych aktivistov, že nazývať veci pravým menom je hanba? Vari moja topánka, keď stúpim v tráve do hovna smrdí inak, ako keď stúpim do exkrementu?
Falošným je aj odvolávanie sa na ľudské práva. Ľudské práva nie sú nič iné, ako tradičné morálne hodnoty transformované spoločnosťou na spoločne zdieľané postoje a typy správania. Ľudské práva sa chápu inak v Európe a inak v kmeňovej Afrike. Nie sú nejakou univerzálnou raz a navždy platnou ideou, ktorá sa dá aplikovať kdekoľvek a vynucovať ako výhoda pre príslušníkov nejakej etnickej menšiny. Rómovia sú súčasťou nášho kultúrneho priestoru, sú občania ako my ostatní, v čom spočíva výnimočnosť ich ľudských práv? V ich čistej existencii? Sú tak ľudské práva niektorej skupine vrodené? A nie je potom zostatok obyvateľstva menejcenný a nemá právo cítiť sa diskriminovaný? Ako vidno, nasilu navliekať ľudské práva na takú oblasť, akou je štatistika, vedie k absurdnostiam.
Ak chce ministerstvo urobiť analýzu kriminálnej scény a urobiť opatrenia na zníženie kriminality, potrebuje na to široký súbor štatistických údajov. Štatistika o kriminalite Rómov môže byť vhodným nástrojom, pretože od roku 2000 sa podiel rómskej populácie na celkovej kriminalite iba odhaduje. Očividne však predstavuje výrazný podiel. Program, ktorú by ministerstvo mohlo na základe štatistiky vytvoriť, by podiel rómskej kriminalite určite pomohol znížiť, čo by bolo pozitívom nielen pre rómsku menšinu, ale pre celú spoločnosť. Určite by to stálo za to, že sa niekto bude cítiť ukrivdený na svojich „ľudských právach“.
