Už asi 3 roky pracujem na diskotéke za barom. Zážitkov je za tú dobu neúrekom. Táto práca mi dala veľa do života a to napr. že som sa obrnila voči arogantným ľuďom a naučila som sa túto negativitu hodiť za hlavu. Samozrejme, že nečakám, že ľudia sa tu budú chovať jak v kostole, ale odtiaľ- potiaľ.
Diskotéka je to miesto, kde stretnete babenky, ktoré tancujú mysliac si, že sú v klipe 50centa a klipkaním svojich umelých mihalníc vábia samcov, čo majú ruky hrubšie než stehná. Tí si často myslia, že sú páni sveta a taktiež sa potrebujú predvádzať pred samicou. Ako príklad uvádzam túto situáciu: prišiel do baru chlap s babenkou a oslovil ma: „Hej, stará“. Myslela som si, že sa mi to asi sníva a tak som to odignorovala, no potom znovu „Hej, stará...daj mi...(nasledovala objednávka)“. Tu už ma začalo vyvárať, ale potom som pochopila, že sa chcel pred dotyčnou slečnou len ukázať. Či sa mu to však podarilo neviem, lebo ja osobne by som sa na jej mieste najradšej premenila na vodu a vyparila sa.
Vypariť som sa chcela aj v situácii, keď mi raz jeden chlapík povedal „Slečna, môžete sa uhnúť?“...Myslela som, že mu asi zavadziam vo výhľade na televíziu, ktorá bola za mnou a tak som sa len usmiala a povedala: „Jasné“. V momente ako som sa pohla hodil vedľa mňa prázdny pohár do police, z ktorej spadli a rozbili sa asi tri fľaše.
Ako ďalší príklad môžem uviesť situáciu: sú dve hodiny v noci, zábava v plnom prúde, ľudia si to pečú na parkete a ja tých ostatných, čo im vyschlo v krku, obsluhujem na bare. Pracujem na objednávke a do toho začne niekto trieskať na bar a kričať heej heeej, tu som do p*če...Mám chuť mu povedať počkaj dolúštim túto osemsmerovku a potom ťa obslúžim no radšej potichu narátam do 5, usmejem sa a poviem niečo ako momentík, zachvíľočku, hneď sa vám venujem. Na to však iba prevráti očami...
Aby som nebola úplne negatívna, samozrejme, že stretávam aj milých, slušných ľudí. Ak sa k tomu ešte usmejú tak v momente zabúdam na tých pár jedincov, čo tam hulákali a chovali sa jak hovadá.
Na záver by som len chcela povedať, že mojím cieľom nie je sťažovať na svoju prácu, ale poukázať na to, že by sme si mali vážiť každú prácu a byť na seba milší.Myslím, že je úplne jedno či ste v pozícii zákazníka alebo pracujúceho človeka, zázračné slovíčka ako „prosím“ a „ďakujem“ by mal ovládať každý z nás.
