Na totalitnú dobu až dosť, pravda Košice na Bratislavu nemali, keďže tam mali väčší zázrak menom ORF, ktoré ani Biľak nezaclonil. Potom dlho nič nebolo, mne sa našťastie nadľudským úsilím splnil sen a svet televízií sa mi otvoril už v roku 1986 z družice Intelsat 60E a tam nezabudnuteľný Music Box. Potom prišla konečne Astra a s ňou kopa programov a tá nám dala krídla na zbúranie železnej opony. Túžili sme aj po našich programoch. Najprv to bolo F1, potom OK 3/ TA 3 a konečne cez satelit najprv nešťastný pokus DCTV, neskôr šťastnejší VTV, potom TV Galaxia, TV Naša, neskôr Global, medzitým cez satelit TV Luna atď, atď. V tej dobe sme doslova prahli po každom novom česko-slovenskom TV programe. Dnes je stav zvláštny. Pribudli TV Dajto a Fanda a nikoho to nezaujíma. Dobre, zle? Neviem, naladil som, mrkol očkom a dosť, ešte som ich nepozeral a to už je čosi! V čom je problém? Blbé názvy, chabý obsah, nedôvera? Hlavný problém je asi v neúprimnosti takýchto TV. Oni totiž nevysielajú kvôli tomu, aby ich diváci sledovali. Ich cieľ je zababrať mediálny priestor, aby tam nezostala ani skulinka pre normálne TV. Niečo ako STV na lacnejší spôsob. Vysielajme, aby iní nemohli, nerozbabrajme si mediálnu RVHP na čele s STV.
Dajto Fanda Markíze, Joj Naša STV !
Ach milí moji, toto sme chceli? Narodil som sa pri ČST v 1956. Naši mali telku Kriváň a udalosť bola na svete. Prišli aj pán farár, všetci susedia a pospolu obdivovali jeden program ČST v čarovnej skrinke. O štyri roky zázračne pribudol program druhý MTV1, vďaka otcovi a anténe monštrum, ktoré pozváral z roxoru kvôli TV kanálu 4 z kóty Tokaj. O 10 rokov nám pribudol druhý program ČST2 a potom prišlo maximum v podobe štvrtého programu MTV2.